Emile Zola: Dielo

Francúzsky spisovateľ Emile Zola bol zakladateľom a najvýznamnejším predstaviteľom tzv. naturalistickej školy v literatúre. Narodil sa v Paríži 2. apríla 1840 ako jediné dieťa Émilie Aubertovej a civilného inžiniera Francesca Zolu. Vo februári 1858 finančné ťažkosti zničili idylu a mladý Emile odišiel do Paríža. Spoznal tie najchudobnejšie vrstvy spoločnosti a život na periférii spoločnosti, čo značne ovplyvnilo jeho tvorbu.

Inšpirovaný Balzacovou Ľudskou komédiou, koncom šesťdesiatych rokov píše sériu asi tridsiatich románov, ktoré tvoria veľký cyklus, pomenovaný Rougonovci – Macquartovci, biologická a spoločenská história rodiny v období Druhého cisárstva. Patria sem diela ako Brucho Paríža, Germinal, Nana, Zem. V tomto cykle chcel podať všestranný obraz života francúzskej spoločnosti v druhej polovici 19. storočia. V románoch vystupujú členovia rodov Rougon-Macquartovcov od ich zakladateľov po posledné generácie.

Prezentuje tu päť svetov: ľud, obchodníkov, buržoáziu, vysokú spoločnosť a tzv. osobitný svet, kam patria okrajové vrstvy spoločnosti, vrahovia, kňazi, dievky z ulice a medzi nimi umelec. Z publicistických článkov vyniká Zolov slávny apel na prezidenta Francúzska nazvaný Žalujem. Tu sa Zola postavil na obranu krivo obžalovaného a odsúdeného kapitána Dreyfusa. Zola zomrel náhle roku 1902 zadusený plynom, ktorý unikal z kachiel.

Postavy

- hlavné: Claude Lantier, Kristína, Sandoz, Fagerolles
- vedľajšie: Jory, Gagniere, Mahoudeau, Dubuche, Jacques

Obsah:

Dej sa začína v Paríži náhodným stretnutím maliara Clauda s Kristínou. Júlová búrka ju premočila do poslednej nitky a takto ju celú vystrašnú našiel Claude pri svojom ateliéri. Porozprávala mu svoj príbeh, ako sa vykoľajil vlak, meškala a nik ju na stanici nečakal. Je prvý krát v Paríži a drožkáru ju tu vysadil. Ponúkol sa Kristíne, že môže uňho jednu noc prespať. Pohľad na spiacu Kristínu ho nútil ju maľovať. Kristína sa nakoniec prebudila, ale dovolila Claudovi dokončiť skicu.

Od toho dňa ho začala navštevovať, najprv len opatrne, neskôr pravidelne. Kristínina práca opatrovateľky však bola problém a musela si hľadať výhovorky z práce. Medzitým sa Claude každý štvrtok stretával s kamarátom u svojho najvernejšieho priateľa Sandoza.

Nasledovalo odmietnutie Claudovho obrazu Plenér Salónom, vstupnou bránou do sveta známych umelcov. Obraz, na ktorý namaľoval nahú Kristíninu, je revolúčnym dielom, no nestretne sa s úspechom. V Salóne odmietnutých, výstave neprijatých diel do oficálneho Salónu, ho ľudia vysmejú, je sklamaný. Hľadá kľud pred namaľovaním veľkého diela. Prepukne láska medzi ním a Kristínou – sťahujú sa do Bennecourtu, dedinky pri Paríži, bez rozlúčky s priateľmi. Tam sa im narodil syn Jacques, no je nechcený, dostáva málo materinskej lásky, lebo Kristína sa venuje Claudovi. Míňajú sa im však peniaze a Claude nemôže v Bennecourte malovať, tak sa sťahujú späť do Paríža, no do horšieho. Claude stále nenachádza dobrý námet do Salónu a tri krát ho odmietli.

Claude sa zapáli pre majstrovské dielo, nevenuje sa rodine a núti Kristínu robiť mu modelku. Kristína zvádza boj proti žene z Claudovmu obrazu, do ktorej sa Claude zamiloval a ktorej živou predlohou je ona sama. Je neštastná, pretože Claude dáva prednosť obrazu pred ňou.

Jacques ochorie, v Paríži mu nie je dobre, nestarajú sa oňho dostatočne, nakoniec zomiera. Claude v smútku namaľuje jeho mŕtve telo a rozhodne sa, že ho pošle do Salónu. Vďaka priateľovi Fagerollovi v porote sa mu podarí dostať do Salónu.

Ľudia si obraz väčšinou ani nevšimajú, alebo reagujú na obraz s pohoršením. Je sklamaný, ale na ostatných obrazoch si všíma postupné prenikanie svetla a mladosti, ktoré sa svojho času ujalo v Salóne odmietnutých. Sandoz obnoví stretnutia vo štvrtok, pozve priateľov, no medzi nimi nastane konflikt. U priateľov koniec

Po stretnutí si Claude ide domov ľahnúť, ale v noci vstane a ide maľovať. Kristína sa na to zobudí, príde za Claudom a vyčíta mu jeho oddanosť obrazu. Presvedčí ho, aby s tým skončil a po dlhej dobe cíti spokojnosť. Opäť spolu prežijú noc, no na svitaní sa Claude opustí Kristínu, ide zase maľovať. Nezvláda však situáciu a obesí sa. Kristína podvedome vycíti Claudovu neprítomnosť, ide za ním k obrazu, no nachádza už len jeho mŕtvolu. Príbeh končí Claudovým pohrebom.

Znaky:

Claude s priateľmi sa celý život snaží byť úspešným maliarom, chce založiť novú školu plenéru, no stretáva sa s neúspechmi a väčšinu svojho života prežije v chudobe – honba za bohatstvom.

Konflikt medzi jeho umeleckými zámermi a láskou ku Kristíne: „Umenie zabíja v ňom lásku a láska dusí v ňom umenie.“

Nová skupina mladých umelcov je znechutená súčasnými pomermi a žiada zmenu – stret dvoch nerovných tried.

Autor zobrazuje každodenný život nie celkom typického mladého maliara tej doby a život tých najspodnejších vrstiev. – naturalizmus

Tragický koniec

Môj názor:

Zo začiatku sa kniha tažko číta, je pomerne nudná až na stretnutia Clauda s Kristínou, dominujú opisy Claudovej práce a jeho potuliek Parížom. Príbeh ma upútal až ku koncu po Jacquesovej smrti. V Diele Zola opisuje zrod nového smeru, impresionizmu. Román má isté prvky autobiografie, je plný skutočných momentov z autorovho života, napríklad stretnutia vo štvrtok, postoj verejnosti k novému umeniu, odpor mladých voči dominujúcim a nemeniacim sa biblickým námetom, prechádzky po Paríži, obľúbené miesto mladých mimo Paríža – Bennecourt a na príklade Jacquesa aj svoje detstvo, keď kladne opisuje život na vidieku a záporne návrat do Paríža.