V tomto hisotrickom epose sa Ján Hollý zaoberá myšlienkou slovanskej vzájomnosti. Vyjadruje tu svoje slovenské a slovanské zmýšľanie.

Hl. postavy: Sláv, Svatovít, Bondor, bohovia Stríbog a Árus

Hl. myšlienka: Boje medzi Tatrancami a Čudmi.

Obsah:

1. Spev:

Odvážny Bondor začul, že vypravení Tatranci ženú proti nim svoje vojsko. Dá prísny rozkaz, aby všetci spolu, čo dokážu udržať bojovú zbraň, spojili. Najprv vykoná bohu Árovi poctu, potom vedie vážny rozhovor so starcami: Ako by sme mali zaútočiť na Tatrancov, či všetci naraz jedným miestom, či na tri zástupy celé vojsko rozdeliť?

A tak pozháňal veľký počet Čudovských junákov, aby sa Tatrancom rôzne pomstili. Cestou stretnú Dízaba. On povie bratom o krutej pohrome. A tak sa poveril za prevádzača cesty. Skôr, ako tam prídu, v hneve rozpálený Bondor dáva príkazy svojim vojakom, aby Tatrancov zrovnali so zemou. A tí henď všetko hubia: príbytky, velené chrámy i posvätné sochy zobrazujúce boha Pália.

2. Spev:

Presmutná Živá Matka prosí bohov otca Perúna, aby premilých Tatrancov uchránil od ich hroznej skazy. On sľúbi, že hrubú ukrutnosť nenechá bez pomsty. Hneď pošle na zem Svatovíta z nebeskej výsosti, aby povzbudených Slovákov vyprevádzal do krutej vojny. Jeden na rozum káže Slávovi, aby poviedol do krutej vojny svojich rodákov. On všetkých zavolá a nachystá potrebné zbrojstvo. Čudovia sa po krutom napadnutí Tatrancov zídu v tábore na veľkú hostinu a všetci si pripíjajú si na túto krutú porážku a na svojho veľkého kráľa Bondora.

3. Spev:

Sláv sa ponáhľa k svojím junákom pri novostavanom chráme. Na ceste sa k nemu pripojí Svatovít a káže mu, aby celé vojsko podelil a aby každej časti menoval vojvodcu. Okrem toho mu radí aj miesto, kde by mal rozložiť celé jeho vojsko. Dal teda príkaz rozdeliť celé vojsko na desať častí, každej časti vybral múdreho vojvodcu a každému rozdá výzbroj. Prijíma si sám prednú vládu. Svatovít vykoná pred chrámom veľkú žertvu a za večnú pamiatku potomkom vykoná obrad, aby sa každý rok vykonávala táto pocta po žatve. Valia sa na vrahov, Svatovít kráča pred nimi sám. Došli na kopce, v ktorých by mohli prenocovať, Sláv vstúpi hore a pozerá na miesto bojišťa. Perún dá Čudom správu, aby Oslad ušiel z tábora. Hneď, ako sa vytratil z tábora, všetci Čudovia sa začali hostiť, hrešiť, akoby zmeškali oslavy za to, že vyhubili Tatrancov.4. Spev:

Sláv so svojim vojskom už prešiel na druhú stranu a stojí tam s ním pekne uporiadaným a povzbudzuje ich do krutej bitky a pomsty proti Čudom. Čudovia hneď, ako sa dozvedeli o ich príchode, pribehli a vystrelili na nich šípy. Boh vetrov Stríbog na Slávovu prosbu začína fučaním mordovať Čudov. Takú veľkú skazu nevládze odohnať ani Ár. Začnú teda bojovať zblízka a ťažkým zbrojstvom začnú jedni druhých strašne zabíjať. Po krídlach strunia strelcom kuše, aby sa ponáhľali do stredu bitky, kde Tatranci kládli Čudom hroznú porážku. Najviacej však zabíjal Sláv, ktorého ohrozoval Anme Kondok, ale i toho zniesol zo sveta. Vtom Svatovít seká mečom Ára a do Čudska ho zaháňa. No keď sa bohovia pobrali preč, karta sa obrátila a Čudovia začali márniť Tatrancov. Až Svatovít príde a svojich vo vláde posilní. Hneď títo tých vešajú a do úvala kopca ich tlačia.

5. Spev:

Svatovít dá radu Slávovi, aby všetkú silu vojska hnal do stredu a potom aby hnal krídla do ohnísk. Vtom tak ako on sám, aj jeho druhovia bojujú proti Čudom. Tatranci sa dostali až do samého stredu Čudského vojska. Odtiaľ sa Boh Svatovít na pravé krídlo zanáša a káže, aby týchto vrahov vytláčali do priepasti. Tí ich hneď do strašnej priepasti tískajú, kde Vodný mu ich zatopí a pošliape ich nohami. Ale na ľavom krídle sa Čudovia do priepasti vtlačiť nedajú. A tak na prosbu Svatovíta Veslav zatrúbi na pomoc Tatrancom. Sám schmatne do rúk trojzubaté vidly a pozvoľnuje cetu vodám. Vtom sa celé mesto potápa do brehov rieky. Prestrašení Čudovia sa na Olondovu radu snažia preplávať kraj, ale v uviaznu v sieťach. Strašne kričia na pomoc Ára, ale on už nevládze pomáhať. V škaredých pripastiach čierneho bahna sa topia a celé krídlo berie strašnú záhubu.

6. Spev:

Svatovít odošle správu Perúnovi, aby ich už opustil a Stríbogovi, že už nemusí strieľať ústami šípy. Čudovia sa rozhodujú: Či utiecť, či ešte v boji pokračovať? Lobotol prikazuje újsť, ale rozhnevaný Bondor zamietne. Vtedy bojujú už z posledných síl a jedni druhých rúbu šastím, až sa strelci pozbiehajú zo skalných krídel, dodajú sily bratom a vrahov márnia. Kelentl by už chcel aj utiecť, ale panovník káže neustupovať. A tak Tatranci stále v tejto bitke Čudov zabíjajú. Potkav dáva radu Bondorovi poddať sa. Tatranci majú rozkaz do jedného pozabíjať Čudov, až zostane len jediný - kráľ Bondor. S týmto bojuje Sláv a krutým tesákom ho pošle na druhý svet.

Ján Hollý týmto eposom hlboko načrel do slovanskej histórie. Chcel ním rozvíjať a upevňovať národné povedomie Slovákov tým, že im predstavil vlastnú bohatú históriu.