Andrej Sládkovič: Detvan

Andrej Sládkovič, vlastným menom Braxatoris, sa narodil v Krupine 30. marca 1820, v rodine učiteľa a literáta. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, kde sa zapojil do činnosti literárneho krúžku. Živil sa súkromnými hodinami v meštianskych domoch. Ako domáci učiteľ sa dostal do zámožnej rodiny Pišlovcov, kde sa zaľúbil do ich dcéry Márie.

Roku 1840 prišiel študovať na lýceum do Bratislavy. Tu sa prehĺbil jeho záujem o literatúru. Rok bol vychovávateľom, aby si zarobil na štúdium v Nemecku. Školský rok 1843–1844 strávil na univerzite v Halle, kde naňho zapôsobila Heglova estetika, ktorou sa inšpiroval v básni Sôvety v rodine Dušanovej. Po návrate z Nemecka pôsobil ako vychovávateľ. Ťažko naňho zapôsobil rozchod s milovanou Máriou, ktorú rodičia vydali za bohatého medovnikára. Od roku 1847 pôsobil ako evanjelický farár v Hrochoti a v Radvani, kde aj roku 1847 zomrel. TVORBA: Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti, Marína, Nehaňte ľud môj, Milica, Svätomartiniáda, Lipa cyrilometodejská, Detvan.

Detvan

Stojí vysoká, divá poľana,
mať stará ohromných stínov,
pod ňou dedina Detvou volaná,
mať bujná vysokých synov.
Či tých šarvancov Detvy ozrutných
Poľana na tých prsiach mohutných
nenosí a nenadája?
Alebo aspoň na tie výšiny
nehľadí dcéra tejto rodiny
keď má porodiť šuhaja?

Akoby Detva obrov nemala,
mať zrodila v poli syna,
trávovú plachtu porozvíjala,
z buka na buk ju pripína.
Prvý raz šuhaj oči roztvorí,
čo vidí? výsosť Poľany hory
a opachy nezvratných skál,
i spustí zraky prvé v doliny
čo vidí? hory zázračnej stíny
a prekrásnu slovenskú diaľ.
Mať žne, a kto to dieťa čičíka?
Šum lístia storočných dubov,
a k akej piesni chlapča privyká?
Vietor duje horou hrubou
a pekná pieseň šumnej materi
mladuškú dušu len s krásou mieri.
A preto potom on rád počúva,
aj keď Poľanou vietor predúva,
aj mladuchy slovenskej spev.

Čo vrstovníci moji myslíte?
Nie je to už nádeje svet?
Keď už vo svojom mladom úsvite
národ si vie krásne hovieť?
Nie je to zora budúcej slávy,
keď z nešťastia si blaženosť spraví,
umná živosť nášho ľudu?
On v púšti stojí, v nebi žije
čo keď sa puk ten vo kvet rozvije?
Svety nám závidieť budú.

Postavy:

Kráľ Matiáš predstavuje kráľa Mateja Korvína, ktorý vládol v 15. storoči.
Martin Hudcovie je mladý šuhaj - pastier, narodený pod Poľanou na dedine menom Detva.
Elena je Martinova milá, miluje Martina.

Vedľajšie postavy  napr. Martinov otec, bača.Dej:

Odohráva sa v malej dedine Detve. V jeden pekný deň sa skupina dievčat vybrala na lúku za účelom zabávať sa, aj Elena. Keď tu zrazu všetky zastali, dačo si zašeptali, lebo zazreli Martin. Keď ich zbadal, rozbehol sa k nim. Devy ho vytancovali a potom s rozbehne smerom k hore a zmizne im z dohľadu. Martin sa túla s valaškou v ruke, keď v tom zbadá sokola, ako chce zaútočiť na zajaca. Hodí po ňom svoju valašku a zabije ho. Zajac, ktorý je celý vyplašený rýchlo utečie.

Martin podíde ku zabitému sokolovi, vezme ho a odíde na pahorok, kde si hrá na fujare. Potom zapíska na svojho verného snehosrstého psa menom Belko a postupne zaspáva. Mal sen o tom, ako ho prišli zajať dráby, prebudí sa na hluk ktorý vydávajú členovia jeho družiny. Potom vstane a ide k nim. Kým sa však Martin zabával, jeho rodina sa oňho bála, myslela si dokonca, že niekde v lese zomrel. Elena bola tiež celá bez seba, lebo Martin za ňou večer neprišiel, inokedy je pri nej hneď každý večer, a tak sa ho vybrala zháňať do lesa. Tu však narazí na dvoch zbojníkov, ktorí ju prinútia, aby šla s nimi a robila im gazdinú. Medzitým sa Martin dozvedel, že sokol, ktorého zabil, patril kráľovi.

Martin si nevšimol, že na nohe mal žltú značku, akou kráľ značí svojich vtákov, keď ide na poľovačku. Rozhodne sa, že pôjde za kráľom, ukáže mu ho a všetko vysvetlí. Keď sa už Martin odoberá domov, stretne týchto dvoch zbojníkov, ako ťahajú za sebou Elenu. Pobil sa s nimi, jedného z nich nešťastnou náhodou zabil a druhý ušiel. Elena bola celá šťastná, že ju jej milý zachránil. Na ďalší deň sa usporadúva Slatinský jarmok, ktorý chce navštíviť aj sám kráľ Matiáš. Martin to nevedel a išiel za kráľom ku zvolenskému zámku ku kráľovému sídlu. Mal tú smolu, že kráľa nenašiel a išiel na jarmok, kde ho stretne. Ukáže mu sokola, porozpráva mu, čo sa stalo minulú noc, že zabil jedného zločinca, ktorý mu obťažoval Elenu.

K tomu ešte povedal jeden starček, že ten zločinec bol postrach dediny. Kráľ Matiáš odmenil Martina vyšívaným kantárom a výberom jedného koňa z jeho kráľovskej stajne. Keď už bol večer, na Zvolenskom zámku sa prechádza Matiáš a premýšľa o dedinčanoch a o ich jarmoku. Na ďalší večer Elena si pred domom hrá na drumbľu. ,, ... a už k Elenke samej dochádza, zhovor dôverný s devou zavádza v bielom kepeni neznámy." Zhovárajú sa o Martinovi, a neznámy jej chce dať prsteň. Elena ho však nechce, avšak napokon sa dohodnú, že keď mu ona zahrá dve pesničky na drumbli, on ju odmení prsteňom. Tak sa i stalo, keď vtom prichádza Martin a vyháňa ho. Ostali sami a Elena vysvetľuje, čo sa stalo. ,,Ten je bohatý lebo, Martinko, keď ma tu chválil, vietor mu biely kepeň odhalil a tam akýsi blesk zlatý." Taktiež si všimla žiarivú hviezdu na jeho hrudi.

Ďalej sa už týmto neznámym nezapodievali a venovali sa sebe. Martin bol však veľmi smutný, pretože sa začalo verbovanie do vojska a on chcel samozrejme ostať so svojou vernou Elenou a Poľanou. Elena mu síce radí, aby utiekol, ale Martin reaguje takto: "Skrývať sa nejdem, to hodný Detvan nikdy nespraví."

Nasledujúci deň vojaci verbujú do vojska. Martina však nikde nevedia nájsť, a tak sa vyberú do jeho domu, kde ho napokon nájdu a na svojom kráľovskom vrancovi s nimi odchádza. Napokon prichádzajú ku kráľovi. Martin sa pridáva ku Čiernemu pluku, ale iba pod 2 podmienkami – môže si nechať valašku, fujaru, svoje šaty, vrkoče a Elenu, pretože ,,bez nej, bez krásnej, vám je ver' darmo priahať v krvavé rozbrojov jarmo dušu moju rozdelenú."

Kráľ na tieto podmienky pristúpi a to je koniec Detvana.

Téma: Romantický príbeh Martina, v ktorom autor stelesnil ideálne črty slovenského ľudu. Presvedčenie o jeho schopnostiach a vieru v jeho lepšiu budúcnosť.

Dej: Skladba obsahuje 5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka.

Idea: Autor nám podáva dôkaz o smelosti, schopnosti a oddanosti slovenského ľudu. Ospevuje prírodu a spolunažívanie ľudí s ňou i ľudí navzájom.

Forma: Lyricko-epická skladba obsahujúca 250 strof napísaných typickým sládkovičovským desaťverším s množstvom umeleckých prostriedkov.

Strofa: každá strofa obsahuje 10 veršov.

Rým: V prvom až štvrtom verši je použitý striedavý rým (abab). V piatom až šiestom verši je združený rým (aa). V Šiestom až desiatom verši je obkročný rým (abba).

Jazykové prostriedky: Autor využíva množstvo básnických prostriedkov. Napríklad epitetá (strojná Elena,... ), metafory (vietor duje horou,... ), básnické otázky: (A zrezať tieto vrkoče vranie?,... ).