Román Anna Kareninová patrí k významným dielam svetovej literatúry. Patrí medzi ruské realistické diela. Román sa uvádza mottom :
„ Moja je pomsta, ja sa odplatím. Podnetom na napísanie diela bola skutočná udalosť : neďaleko Jasnej Poľany, Tolstého rodiska, sa kvôli nešťastnej láske vrhla pod vlak Anna Stepanovna Bibiková. Dielo sa začína slovami : „ Všetky šťastné rodiny sú si podobné, každá nešťastná rodina je nešťastná svojím spôsobom. ” Je úvahou o zmysle lásky a rodiny v živote človeka, ale aj realistickým obrazom Ruska v druhej polovici 19. storočí. Zobrazuje život, mravy a rozdelenie moskovskej, pertohradskej a vidieckej šľachty aj snahu ruskej šachty o prispôsobenie sa západoeurópskemu štýlu. Poukazuje na problémy, ktoré vznikli v Rusku po zrušení nevoľníctva a prezentuje niekoľko názorov na ne a ich riešenie. Opisuje a rozoberá myšlienky hlavných postáv. Vývoj vzťahov v rodine je zobrazený na troch príkladoch : Kareninovci , Oblonskovci a Levinovci. Dej sa odohráva striedavo v týchto troch rodinách. Osudy rodín sa prelínajú, no končia celkom rôzne : Anna Kareninová sa nechá strhnúť citom, opustí manžela aj dieťa a skončí tragicky. Dolly Oblonská sa kvôli šťastiu jej detí zmieri s vlastným nešťastím a so životom vo vzťahu bez citov. Ideálnu rodinu predstavujú Levinovci. U nich sa cit a pochopenie napriek mnohým problémom prehĺbia. Kompozícia
Román Anna Kareninová je dvojzväzkové dielo. Kompozične je rozdelené na 8 častí. Časti majú 19 - 35 kapitol.

Charakteristika hlavných postáv
Anna Kareninová
Anna Kareninová je symbolom večne utrápeného ženského srdca. Je veľmi krásna, muži ju obletujú. Vydala sa bez lásky - jej teta, ktorá ju vychovala, prinútila Karenina, aby si ju vzal. Je citovo založená a v manželstve trpí, no uvedomovať si to začne, až keď stretne Vronského, ktorý je protikladom k jej manželovi.
Na jej tvári nielenže nebolo živosti, čo jej za pobytu v Moskve až tak sršala z očí a úsmevu - naopak, plameň akoby bol vyhasol alebo sa v nej kamsi hlboko ukryl .
Má výčitky svedomia, lebo neľúbi vlastného muža :
„ Predsa je to len dobrý človek, spravodlivý, láskavý a vo svojom odbore vynikajúci ” hovorila si Anna, keď sa vrátila, akoby ho obraňovala pred niekým, kto ho obviňuje, že je vylúčené ho milovať. Je citlivá, vášnivá, dá sa strhnúť citmi. Dlho sa nevie rozhodnúť medzi láske k synovi a k mužovi. Neznesie pomyslenie, že napriek tomu, že zanechala všetko, Vronskij ju pokladá za prekážku vo svojej slobode.