Zaradenie autora – Slovenský romantizmus a preromantizmus (1830 – 1850)

Téma – autor v diele vykresľuje príchod nebojácnych Slovanov k Rímskemu cisárovi a neskôr boj, ktorý medzi nimi vypukol a skočil víťazstvom Rímskeho cára.

Žáner – hrdinská epická

Časové zaradenie diela a jeho prostredie – dej sa lokalizuje na hranice vlasti k Dunaju spod pevný hrad. Dej básne opisuje historický námet z čias rímskeho panstva. Odohráva sa to v 4. storočí.

Charakteristika postáv:

Rimania – zbabelí a pyšní

Rímsky cisár – namyslený, nevďačný, zlostný, túžiaci po svetovláde, otrokársky, násilnícky, zbabelý, pyšný.

Slovania – mierumilovní, sebavedomí, pohostinní, milujúci, bojujú za právo spravodlivosti, milujúci svoju vlasť, slobodu, nebojácni, hrdí, obetaví, vysoký ako jedle, pevní, mali modré oči a pobelavé kadere. Je to kolektívny hrdina.

Konflikt – konflikt medzi Slovanmi a Rímskym cárom

Kompozícia – skladá sa zo 172 veršov (trinásťslabičný sylabický verš)

Hlavná myšlienka – odvaha Slovanov postaviť sa proti presile Rimanov. Zdôrazňoval rovnosť a odsúdil pokusy o podmanenie malých národv.

Jazykové a umelecké prostriedky:

prirovnanie – rastom sú ako jedle, pevní ani skala, ...
metafora – nad ním svieti hrad, ...
personifikácia – volajú ako zbroje; neraz okrasnú vlasť našu napadol vrah divný; ...
epiteton – pevný hrad, pyšné hroy
zvukomaľba – Duní Dunaj a luna za lunou sa valí

Vlastný názor na dielo – Dielo sa mi páčilo, pretože autor opísal Slovanov ako národ silný a nebojácny, boli hrdí na svoj jazyk a kultúru.

Citát z diela:

„Hoj, mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu:
a čo aj tam dušu dáš v tom boji divokom:
mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.“