(1812 – 1883)
Samo Chalupka sa narodil v roku 1812 v Hornej Lehote v národne uvedomelej rodine. V roku 1827 začal študovať filozofiu a teológiu na bratislavskom lýceu. Bol jedným zo zakladateľov Spoločnosti česko-slovenskej. Ako jeden z prvých básnikov začal písať hneď po uzákonení spisovnej slovenčiny básne po slovensky. Stal sa kňazom a najdlhšie pôsobil vo svojom rodisku, kde aj v roku 1883 zomrel.
Literárna tvorba – Likavský väzeň, Branko, Turčín Poničan, Koník môj vraný, Spev, ...
Mor ho!
Dej:
V prvej časti básne autor opisuje krásy Slovenska. Naše pyšné hory, veľké nížiny a valný Dunaj.
V druhej časti prichádzajú Slovania k Rímskemu cisárovi, ktorý sa utáboril so svojou strážou pod hradom. Slovenský rod ich poslal, zo slávneho snemu by išli s pozdravom k cárovi rímskemu. Priniesli mu aj Božie dary – chlieb a soľ, ako sa na Slovanov patrí. Smelými slovami k tomu pridávajú: „Zvyk náš je nie napádať cudzie vlasti zbojom: Slovan na svojom seje, i žne len na svojom; cudzie nežiada.“
Pýtajú sa cára, že čo im on priniesol. Ak meč, upozorňujú ho, že aj oni meče majú a neboja sa s nimi bojovať proti nemu. Slovania mu dávali dary z vďaky a čakali, že on tie dary tiež príjme z vďaky, ale sklamali sa. Cár si nevzal Bože dary ich, pretože jeho tvár len pýchou a hnevom žiarila. Cisár chcel Slovanom zobrať ich územie. Chcel, aby spurné rody slúžili Rímu, aby robili na ich poliach a strážili ich stáda. Upozornil aj, že kto sa proti jeho rozkazu postaví, záhubu si sám pripraví.
Slovanská družina zrazu strašným hlasom vykríkla: Mor ho! a meč zasvietil v pästi každému víťazovi v tej chvíli. Zbabelý Rímsky cisár sa rýchlo ukryl za svoju stráž. Nebojácni Slovania išli do boja napriek tomu, že ich bolo oveľa menej, ako rímskych vojakov. Slovania napriek tomu, že udatne bojujú, kvôli presile Rimanov v boji padnú. Naši Slovania však povedali, že keď padnú za národ, to nebolí. Cisár sa hanbí radovať zo svojho víťazstva, pretože vidí mnoho svojich vojakov bez duše.
Analýza diela
Chalupkovo úsilie o zobrazovanie hrdinstva ľudu v boji za slobodu vrcholí v tejto hrdinskej epickej básni. Použil tu historický námet z čias rímskeho panstva, o ktorom sa dočítal v Šafárikovom diele Dejiny slovanskej reči a literatúry. Cisár Constatínus r. 358 vtrhol do Panónie, aby si podrobil odbojné kmene Lemiakov. Chalupka ich pokladal za Slovákov a preniesol na nich všetky ideálne ľudské vlastnosti. Príroda tvorí jednotu s hrdinským dejom a vlasteneckým pátosom. Hrdina je kolektívny – slovenskí junáci. Pri charakteristike postáv využíva kontrasty. Odsúdil pokusy o podmanenie malých národov a veril v silu ľudu, ktorí si vie ubrániť slobodu. Zdôrazňoval rovnosť medzi ľuďmi a národmi. Báseň je dynamická, plná napätia. Rozsahom neveľká básnická tvorba Chalupku je ucelená a priebojná. Majstrovsky narába s ľudovým jazykom a využíva 13-slabičný sylabický verš. Ideami národnej rovnoprávnosti a slobody burcoval proti krivde, násiliu a nespravodlivosti.
Zaradenie autora – Slovenský romantizmus a preromantizmus (1830 – 1850)
Téma – autor v diele vykresľuje príchod nebojácnych Slovanov k Rímskemu cisárovi a neskôr boj, ktorý medzi nimi vypukol a skočil víťazstvom Rímskeho cára.
Žáner – hrdinská epická
Časové zaradenie diela a jeho prostredie – dej sa lokalizuje na hranice vlasti k Dunaju spod pevný hrad. Dej básne opisuje historický námet z čias rímskeho panstva. Odohráva sa to v 4. storočí.
Charakteristika postáv:
Rimania – zbabelí a pyšní
Rímsky cisár – namyslený, nevďačný, zlostný, túžiaci po svetovláde, otrokársky, násilnícky, zbabelý, pyšný.
Slovania – mierumilovní, sebavedomí, pohostinní, milujúci, bojujú za právo spravodlivosti, milujúci svoju vlasť, slobodu, nebojácni, hrdí, obetaví, vysoký ako jedle, pevní, mali modré oči a pobelavé kadere. Je to kolektívny hrdina.
Konflikt – konflikt medzi Slovanmi a Rímskym cárom
Kompozícia – skladá sa zo 172 veršov (trinásťslabičný sylabický verš)
Hlavná myšlienka – odvaha Slovanov postaviť sa proti presile Rimanov. Zdôrazňoval rovnosť a odsúdil pokusy o podmanenie malých národv.
Jazykové a umelecké prostriedky:
prirovnanie – rastom sú ako jedle, pevní ani skala, ...
metafora – nad ním svieti hrad, ...
personifikácia – volajú ako zbroje; neraz okrasnú vlasť našu napadol vrah divný; ...
epiteton – pevný hrad, pyšné hroy
zvukomaľba – Duní Dunaj a luna za lunou sa valí
Vlastný názor na dielo – Dielo sa mi páčilo, pretože autor opísal Slovanov ako národ silný a nebojácny, boli hrdí na svoj jazyk a kultúru.
Citát z diela:
„Hoj, mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu:
a čo aj tam dušu dáš v tom boji divokom:
mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.“
