(1820 – 1872)

Andrej Sládkovič, vlastným menom Braxatoris. Narodil sa v Krupine. Bol synom učiteľa a literáta. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, neskôr prišiel študovať na lýceum do Bratislavy. Tu bol rok vychovávateľom, aby si zarobil na štúdium v Nemecku na univerzite v Halle. Patril k významným básnikom Štúrovej školy a slovenského romantizmu. Nazývame ho básnikom mladosti, krásy a lásky. Do slovenskej literatúry vniesol viacero nových prvkov. Zatiaľ čo v poézii ostatných štúrovských básnikov nachádzame hlavne národné myšlienky a motívy, on sa odvážil ospievať i krásu, mladosť a lásku k milovanej osobe.

Literárna tvorba – Sôvety v rodine Dušanovej, Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti, Marína, Milica, Lipa cyrilo-metodská, Svätomartiniáda, ...

Detvan

Dej:

1. spev: Martin

Tento spev je oslavou krás podpolianskej prírody s dôrazom na zrastenosť ľudu s prírodou. Do popredia sa dostáva mládenec Martin Hudcovie. Autor opisuje Martina, ako sa zabáva v nedeľu poobede na jednej z Detvianskych lúk. Tam stretne krásnu Elenu, ktorá ho očarila tancom. Po chvíli sa však rozbehne do hory. Vysoko nad stromami letí sokol. Zbadá zajaca a už sa rúti dole. Keď ho zazrel Martin, rýchlo švihol valaškou do vzduchu. Sokol, ktorý patril kráľovi Matiášovi zomiera v tráve. Neskôr sa Martin kochá krásnou prírodou a oslavuje jej krásu piesňou. Začne hrať na fujare. Po chvíli ju však pustí a ľahne si do trávy. Má zvláštny sen. Zo sna ho prebudí Belko – šuhajov verný druh. Mohutný hlas gájd ho privoláva k svojej družine. Vstáva a rezkým krokom sa ponáhľa za svojimi druhmi.

2. spev: Družina

Objavujú sa tu úvahy o ľudovom umení a o viere v lepšiu budúcnosť slovenského ľudu. S Martinom sa teraz stretávame na salaši pri vatre, v kruhu svojich valachov. Do tanca im vyhrávajú gajdy. Zabávajú sa všetci z družiny. Zbojníci nájdu v lese namiesto šuhaja, ktorého hľadali krásnu Elenu. Berú ju so sebou aj napriek jej vôli. Janko Zvalovie sa pýta Martina na toho sokola, ktorého ulovil. Potom sa Martin dozvie, že to bol sokol kráľa Matiáša. Martin sa vyberie za kráľom, aby mu vrátil sokola a ospravedlnil sa mu. V lese začuje Elenin plač. Rozbehne sa a začne sa biť s jej únoscami. Jedného zabije a druhý stihne ujsť. Elenku šťastne vyslobodil.

3. spev: Slatinský jarmok

Tento spev je najepickejší. V Slatine je veľký jarok, na ktorý sa vyberie kráľ i Martin. Predtým sa však pýtal vrátnikov na Zvolenskom zámku, či je kráľ doma. On nebol doma. Pre zabitie kráľovho sokola ho chceli uväzniť. Martin bol obratnejší a rýchlo ušiel zo zámku na jarmok. Tam sa stretáva s kráľom. Prizná sa mu, že zabil jeho sokolíka. Keď mu povedal príčinu, kráľ mu odpustil. Za priznanie mu daroval krásny vyšívaný kantár. Potom sa mu priznal i s vraždou Eleninho únoscu. Kráľ Matiáš ho pochválil za jeho smelosť a statočnosť. Obdaroval ho najkrajším kráľovským žrebcom. Matiáš odchádza s vedomím, že spoznal smelého vlastenca a ochrancu slovenského ľudu.

4. spev: Vohľady

V neskorý nedeľný večer sedí pred malou chalúpkou krásna Elena. Čaká na svojho milého, ale miesto neho prichádza cudzinec. Pozdraví ju a začne jej dávať otázky. Chce jej podarovať zlatý prsteň, ale ona ho neprijme. Po dlhom prehováraní si ho nakoniec zoberie. Keď už konečne príde Martin, zoberie jej ho, lebo by jej priniesol nešťastie. Elena nevedela, kto bol ten bohatý cudzinec a ani netušila, že to bol preoblečený kráľ Matiáš. Martin sa zdôveril Elene, že pôjde na vojnu. Ona ho upokojuje i keď tuší, že h o tam zabijú. Začínajú sa spolu lúčiť.

5. spev: Lapačka

V Detve verbujú mládencov. Martin odchádza na Zvolenský zámok. Predtým sa so všetkými rozlúči, necháva pozdrav pre Elenu. Kráľ chce, aby vstúpil do jeho armády. On mu však dáva niekoľko podmienok. Žiada ho, aby si mohol ponechať svoju valašku, svoj odev, fujaru, čierne vrkoče a Elenu. Potom mu vracia darovaný prsteň. Kráľ mu to dovolil tešiac sa, že bude mať v pluku takého statného mládenca.