Honoré de Balzac: Otec Goriot

(1799 – 1850)

Honoré de Balzac bol zakladateľom kritickorealistického románu vo francúzskej literatúre. Pochádzal z vidieckej rodiny, preto túžil preniknúť do aristokratickej spoločnosti. Vyštudoval právo, chcel vydávať diela klasikov, ale dlžoby a vysiľujúca práca mu podlomili zdravie. Niekoľko mesiacov pred smrťou sa oženil s poľskou šľachtičnou Evelinou Hanskou. Balzacovo literárne dielo je obrovské. Cyklus Ľudská komédia obsahuje vyše 90 románov a poviedok, ktoré zobrazujú francúzsku spoločnosť 19. storočia. Autor rozdelil cyklus na Štúdie mravov, ktorú osvetľujú sociálne účinky, Filozofické štúdie, ktoré vykresľujú príčiny spločenských síl a Analytické štúdie, v ktorých vysveľulje princípy všetkého diania vo svete. .

Literárna tvorba – Gobseck, Otec Goriot, Šagrénova koža (Filozofické štúdie), Fyzilógia manželstva (Analytické štúdie), Louis Lambert, Eugénia Gradetová, Bratranec Pons, Sesternica Beta, Roľníci, Plukovník Chabert, Vidiecky lekár, tragédia Macocha, komédia Špekulant, ...

Otec Goriot

Dej:

V jednej z parížskych štvrtí sa nachádza starý penzión, ktorý patrí vdove Vauquerovej. V tomto penzióne býva aj Goriot. Na začiatku vystupuje ako bohatý obchodník, ktorý býva v najlepšej izbe penziónu. Postupne však mení poschodia a končí ako najchudobnejší nájomník.

Goriot žije len pre svoje dve dcéry, ktoré veľmi miluje. Dal im celý svoj majetok, aby sa mohli dobre vydať a dostať sa tak do lepších spoločenských vrstiev. Anastasia sa vydala za baróna de Restaud a Delphine sa stala ženou bohatého bankára nemeckého pôvodu. Volal sa Nucingen. Obe manželstvá boli uzavreté zo ziskuchtivosti, a preto sa aj končia neverou.

Goriot sa presťahoval do chudobného penziónu, aby mohol byť blízko svojich detí. Dcéry ho však len využívali a hanbili sa za neho. On platí za ne dlhy, rozpredáva svoj majetok a sám chudobnie. V penzióne sa Goriot spriatelí s mladým študentom právnickej fakulty Rastignacom. Pochádza z chudobnej vidieckej rodiny, a preto sa túži dostať do parížskej elity. Podarí sa mu to len pomocou jeho sesternice, vikomtesy de Beuséant. Ona ho pozvala na ples, ktorý sa mal uskutočniť u nej. Pri tanci si získal sympatie grófky Anastasie. Stala sa pre neho ženou, ktorú najviac zbožňoval.

Keď sa vracal z plesu domov, zrazu začul vzdych, ktorý vychádzal z Goriotovej izby. Nakukol cez kľúčovú dierku a vidí, ako nešťastný bývalý obchodník láme strieborné prúty. Pomyslel si, že boli asi po jeho žene. Rastignac má záujem o peniaze grófky Anastasie, ale neskôr aj o ňu samú. Grófka pozvala Rastignaca na návštevu. Keď tam prišiel, uvedomil si, že nie je kvalitne oblečený. Zatiaľ čo grófka ukončovala návštevu otca Goriota, Rastignac premýšľa o jeho návšteve. Nebolo mu jasné, prečo jej dal bozk. Neskôr zase prišiel grófkin milenec Maxime de Trailles.

Potom sa Rastignac vybral za svojou sesternicou, ktorá mu vysvetlila, že Goriot je otcom Anastasie a Delphiny, ktoré ho zapreli. Vautrin navrhol Rastignacovi, aby si začal všímať slečnu Victorine Tailefferovú a oženil sa s ňou. On zariadil, aby všetky peniaze zdedila. Tak sa však nestalo, pretože sa zamiloval do Delphiny a stal sa tak jej milencom. Ratignac sa zasnúbil s Victorinou, ale nezobral si ju kvôli výčitkám svedomia, tiež kvôli tomu, že ľúbil len Delphinu.

Slečna Michonneauová udala na polícii Vautrina, lebo dal zabiť Taifella. Delphina kúpila luxusný byt, v ktorom žila s Rastignaovm a aj s otcom, ktorý býval o poschodie vyššie. Rastignac požičal peniaze Anastasie, lebo Maxime sa zadlžil. Goriot dostal od Anastasie mozgovú porážku. Otec Goriot zomrel opustený a chudobný. V posledných chvíľach pri ňom stáli Rastignac a Bianchon. Dcéry mu neprišli ani na pohreb. Na smrteľnej posteli si Goriot uvedomil, že ho dcéry ho len využívali a od ich sobášov sa k nemu nepriznávali.

Analýza diela 

Otec Goriot je Balzacov veľmi úspešný román, ktorý patrí do súboru Štúdie mravov. Vystihuje realistické skutočnosti vtedajšej francúzskej spoločnosti. Autor tu poukazuje na rozdiely medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami. Pravdivo charakterizuje záporné hodnoty vtedajšieho kapitalistického zriadenia. Príbeh je písaný v štýle znakoch realizmu a autor sa sústreďuje na vyniknutie individualizmu. Detailne opisuje postavy a prostredie, v ktorom sa dej odohráva. V diele zobrazuje veľa osôb s rôznymi charakterovými vlastnosťami. Niektoré z postáv sa vyskytujú aj v iných jeho dielach.

Zaradenie autora – realizmus v svetovej literatúre

Téma – zobraziť lakomstvo vyšších spoločenských vrstiev, honbu za peniazmi

Žáner – spoločensko-psychologický román

Časové zaradenie diela a prostredie – dej sa odohráva na začiatku 19. storočia v ParížiCharakteristika hlavných postáv:

Goriot – otec, ktorý nadovšetko miloval svoje dcéry. Podnikavý, obetavý, dobrosrdečný, osamelý, bohatý mešťan. Jeho život nie je víťaztvom, ale tragédou. Je to 69-ročný človek, vdovec, obchodník s cestovinami.

Delphine – nevďačná dcéra, ktorá má rada iba peniaze, falošná, milenka Rastignaca

Anastasia – nevďačná dcéra, krásna, prefíkaná

Rastignac – mladý, naivný chudobný študent, ktorý jediný súcitil s Goriotom. Jeho charakter sa počas deja mení a využíva svoj šarm a mladosť, ktorá mu pomáha získať úspechy u žien, a tak sa dostať do vyššej spoločnosti; býva v penizióne pani Vauquerovej.

Vautrin – protiklad otca Goriota. Je bývalý galejník, zločinec, ktorý bojuje proti spoločnosti svojimi metódami. Je odporcom spoločnosti, v ktorej žije a chce ju využiť pre svoje ciele. Symbolicky stelesňuje spoločenské zlo, vie veľa o živote a o svete intríg. Jeho ctižiadostivosťou je dopomôcť k spoločenskému vzostupu mladíkom, ktorých si zvolil. Ušiel z galejí. Je zdatný a mocný.

pani Vauquerová – vdova, majiteľka meštiackeho penziónu v Novej ulici svätej Genovévy. Penzión vlastní už 40 rokov. Milotu v správaní k svojim nájomníkom prispôsobuje výške ich ročnej renty a mesačnému poplatku za ubytovanie. Je dosť lakomá, cynická vo svojich dialógoch. Mala asi 50 rokov.

Victorine Tailleferová – chudobné dievča, ktoré otec vydedil a celý jej majetok zaistil synovi Frídericovi. Victorine im to ako dobrá kresťanka odpustila, hoci otec sa k nej správa úplne odmerane; bola dcérou milionára Taillefera. Bola chorobne bledá.

Charakteristika vedľajších postáv:

Maxime de Trailles – milenec Anastasie

slečna Michonneaurová – žena, ktorá udala Vautrina

pani Couturová – vdova, ktorá sa starala o Victorinu

Bianchon – mladík, priateľ Rastignaca

Gonduerau – policajt, ktorý chcel chytiť Vautrina

Christoph – poslík vo Vauquerovskom dome

pán Poiret – starec, ktorý bol kedysi štátnym úradníkom. Je si veľmi blízky s pani Michonneauovou.

vikomtesa Clara de Beausént – vzdialená sesternica Rastignaca, ktorého i neskôr uviedla do parížskej spoločnosti. Mala milenca markíza d´Ajuda – Pinto.

gróf Maxime de Trailles – milenec grófky de Restaud. Svojou hráčskou vášňou si narobil dlhy, ktoré neskôr splatila Anastasia z otcových peňazí. Maxime ušiel a nechal ju.

markíz Miquel d´Ajuda – Pinto – milenec vikomtesy de Beauséant, ktorý jej do poslednej chvíle tají svoje plány na manželstvo s pani de Rochefide. Keď sa s ňou tesne pred záverečným plesom zosobáši, vikomtesa je tým otrasená a odíde do kláštora.

vojvodkyňa Antoinette de Langeais – priateľka vikomtesy de Beauséant. Šialene bola zaľúbená do generála de Montiveau, ale on ju vraj opustil.

Konflikt – Otec Goriot chcel, aby boli jeho dcéry šťastné. Eugenove úsilie dostať sa do vyššej spoločnosti. Slepá láska otca k dcéram. Eugen chcel niečo dosiahnuť, lebo bol chudobný. Smrť otca Goriota, konflikt medzi Goriotom a zaťmi.

Kompozícia – jeden celok.

Hlavná myšlienka diela – Autor v tomto diele poukazuje na život rôznych spoločenských vrstiev, kde niet miesta pre cit a lásku, kde sa všetko točí len okolo peňazí. Vplyv peňazí je na vzťahy medzi ľuďmi.

Jazykové a umelecké prostriedky:

epitetá – otcovské srdce, úbohý môj otec, tigria krv, ...
prirovnania – držať deti na uzde; mal som hlavu akoby v kliešťach; ...
zdrobneniny – chudáčik, anjelik, otecko, ...
personifikácia – omrvinky nám budú lietať len tak ponad hlavu; láska oživila jej smutné oči; ...

Vlastný názor na dielo – Honoré de Balzac krásne opísal nežnú až príliš obetavú lásku otca k nevďačným dcéram. Takáto slepá „láska“ sa však nie vždy opláca úprimnou láskou. Dielo ma aj prekvapilo detailnými opismi postáv a prostredia, v ktorom sa dej odohrával.

Citát z diela:

„Tento otec dal všetko. Celých dvadsať rokov dával svoje vnútro, svoju lásku; v jednom dni rozdal svoj majetok. A len čo bol citrón dobre vyžmýkaný, kôrku z neho pohodili dcéry na rohu ulice.“