Jan Neruda: Povídky malostranské

(1834 – 1891)

Jan Neruda sa narodil 9. júla 1834 v Prahe na Malej Strane, v rodine vojenského vyslúžilca. Tam prežil aj chudobné detstvo. Patril ku generácii mládeže, kt. prežila revolučný rok 1848. Vzdelanie nedokončil, hľadal si zamestnanie, napokon natrvalo zakotvil pri žurnalistike. Do popredia vsúpil ako fejtonista v Národních listech, kt. bol redaktorom od roku 1865 až do smrti v roku 1891. Bol jedným z najvýznamnejších osobností českého národného života druhej polovice 19. storočia. Preslávil sa najmä svojou zbierkou poviedok Malostranské poviedky. Pretože bol pôvodom z Prahy a žil na Malej strane, ako prostredie pre tieto poviedky si vybral túto časť Prahy. Do tohto prostredia umiestnil poviedky, v ktorých rovnako ako Jesenský nadstavuje zrkadlo spoločenským pomerom v buržoáznej spoločnosti.

Literárna tvorba – Hřbitoví kvítí, Arabesky, Knihy veršu, Zpévy páteční, Prodaná láska, Ženich z haldu, ...

Povídky malostranské

Přivedla žebráka na mizinu

Dej:

Pán Vojtíšek bol veselý žobrák v Prahe na Malej Strane. Nebol obyčajným žobrákom, vždy dbal o svoj zovňajšok. Bol žobrákom už veľmi dlho a vďaka tomu mal aj určité privilégiá. So všetkými bol priateľ, ba dokonca aj s policajtmi. Ľudia boli k nemu milí, snažili sa mu pomôcť a vyjsť v ústrety. Niektorí mu peniaze nedávali, ako pán Herzl, ktorý mu vždy presypal zo svojej plechovice trošku tabaku.

Jedného dňa sa však všetko zmenilo. Bol prekrásny deň a pán Vojtíšek vychádzal z kostola sv. Mikuláša. Zastavil sa pri soche sv. Trojice, kde si sadol na schod. Neskôr za ním dobehla žobráčka, Baba Miliónová, ktorá sa k nemu chcela nasťahovať. Pán Vojtíšek ju odmietol. Baba Miliónová sa pomstila tým, že si navymýšľala rôzne klamstvá.

Po dvoch dňoch sa začali po Malej Strane kolovať klebety, že pán Vojtíšek je veľmi bohatý a má dve dcéry. Potom mu už nikto nechcel nič dať, lebo každý sa cítil byť oklamaný a podvedený. Pán Vojtíšek mal svoju hrdosť, preto ľuďom nikdy nič nevysvetľoval. On mal však čisté svedomie. Postupne viac ostarieval, až nakoniec zamrzol a zomrel.

Zaradenie autora – Realizmus v českej literatúre

Téma – ľuďmi rozvinutá závisť viedla až k strate ľudského života.

Žáner – poviedka

Charakteristika hlavných postáv:

pán Vojtíšek – veselý žobrák, dobrosrdečný, tvár mu zdravo svieti, lesklá, vyzeral čisto, nosil šatku na hrdle, kabát so záplatami, úprimný, obľúbený, hrdý.

baba Miliónová – falošná žobráčka, opak Vojtíška, stará, škaredá, zvráskavená, mala jeden zub, špicatý noc aj ústa, oči zelenožlté ako mačka, prostredníctvom Vojtíška chcela získať viac almužny. Šírila klebety. Vlastným menom sa volala pani Hemannová.

Charakteristika vedľajších postáv:

policajt Šimr zo Štuknova, policajt Novák zo Slabec, policajt Kedlický z Vyšehradu – zamračený a dobrosrdečný policajt

Weisse z Rožmitálu – veľký muž s dlhými žltými zubami

pán Herzl– hostinský, ktorý mu dával tabak

Konflikt – konflikt je medzi pánom Vojtíškom a babou Miliónovú, a neskôr medzi Vojtíškom a ľuďmi, ktorých zachvátila závisť. Uverili hneď len klebetám.

Kompozícia – jeden celok

Hlavná myšlienka – zlé reči dokážu človeku celkom zmeniť život

Jazykové a umelecké prostriedky:

epiteton – tlustý policajt, baba Miliónová, zle časy, ...
metafora – vlasy ako hodváb, ...
personifikácia – celá jeho tvár bola jakoby kulatým; ...
prirovnanie – vlasy jako hodváb, ...

Vlastný názor na dielo – dielo sa mi páčilo, pretože bolo krátke a autor tu podrobne opísal postavy. To mi pomohlo pri predstave postáv.

Citát z diela:

Panu Vojtíškovi vyhrnuly se slzy náhlde proudem. „Vždyť jsem – vždyť jsem,“ zavzlykal, „já byl po celý život tak poctivý!“Večerní šplechty

Dej:

Dej sa odohráva na strechách v Ostruhovej ulici. V lete sa tam zvykli stretávať starí mládenci, ktorí sa tam vyšplhali, a potom si hovorili staré príhody, ktoré zažili v detstve. Jäkl spomína na príhodu so živou husou, ktorú mu mama dala do izby, aby sa necítil sám. On ju objal a ona strachom až hýkala.

Rozpamätal sa aj Hovora. Chodil s otcom do kláštora voršilek a mníšky ho bozkávali. Kupka sa smial a tiež niečo rozpovedal. Jeho dedko bol zvoniarom v Rakovníku. Jedného dňa ho napadlo, že si sám sebe zazvonil, išiel domov, ľahol si a umrel. Kupka zaviedli k jeho mŕtvole, a podľa povery mu musel pobozkať palec na nohách. Potom sa hral okolo truhlára.

Novomlýnský sa pamätal na to, ako sa sťahovali a on nechcel ísť z domu dovtedy, kým neniesli za ním kolísku. Potom povedal sestre špatné slovo a mama ho vyhrešila, a potom musel stáť pri zadnej nohe piana. Jäkl sa zasa všetkému smial. Neskôr sa utíšil a prezradil chlapom, že je zamilovaný do Lizinky Perálkovic už od detstva. Rozpovedal im všetky podrobnosti. Nakoniec sa dozvedá, že porodila chlapca. Ako posledný na strechu prichádza starý hejtman Vítek.

Zaradenie autora – Realizmus v českej literatúre

Téma – Úvaha štyroch študentov, ktorí sa schádzajú na streche a hovoria si svoje príhody.

Žáner – krátka poviedka

Časové zaradenie diela a jeho prostredie – Dej sa odohráva väčšinou na strechách Ostruhovej ulice, ale stále na Malej Strane v roku 1875.

Charakteristika hlavných postáv:

Jan Hovora – 20-ročný mladík so suchou, hnedou tvárou, s čiernymi vlasmi, jemnými fúzmi, šedivý kabát, vesta, spodky; bol poslucháčom filozofie.

Kupka – menší, bledý, svetlovlasý s modrou čapicou na hlave, oblečený vo svetlej plachtovine, stále fajčil dutník, vedel sa často smiať. Bol technik a budúci inžinier.

Novomlýnský – viac než 30- ročný, vysoký, dobre stavaný chlap. Jeho tvár bola hnedá, hladká, guľatá s modrými očami a sa mohutnými fúzmi. Chodil v čiernom kabáte a v svetlých spodkoch.

Jäkl – stále usmievavý, zaľúbený do Lizinky. Mal širokú červenú tvár, bol ramenitý s dlhými nohami. Nosil letné šaty žltej farby.

Lizinka Perálkovic – dcéra krajčíra zo Senovážnej ulice, páčil sa jej Jäkl od detstva. Mala ešte dve sestry. Ona bola pekná, odmalička bola rozkošné dievčatko s modrými očami a dlhými vlasmi. Neskôr mala malého synčeka.

Konflikt – konflikt medzi Lízinkou a Jäklom. Ten sa sklamal v láske.

Kompozícia – jeden celok

Hlavná myšlienka – sklamanie mladého muža v láske.

Jazykové a umelecké prostriedky:

metafora – Měsíc na nebi natáh krk a naklonil ucho; ...
prirovnanie – žlab, který beží přes dům jako dobře rozčísnutá cestíčka přes prostředek
metafora – hvězdy se jenjen třepetaly; měsíc svítil tak vesele; ...

Vlastný názor na dielo – Dielo bolo tiež veľmi pekné, dobre spracované. O každom predstaviteľovi som sa dozvedela nejakú veselú príhodu z detstva. Takže dielo ma zabavilo.

Citát z diela:

„Střechy, střechy – vy jste moje láska!“ rozehříval se Kupka, šermuje doutníkem ve vzduchu. „Záviděl bych kominíkům, kdyby neměli přace jen tak jednostranně černý názor do lidského života.“Doktor Kazisvět

Dej:

Na Malej Strane býval istý pán doktor Heribert. Ľudia ho volali doktor Kazisvet kvôli jednej príhode.

Stalo sa to v deň, keď pochovávali pána Schepelera. Keď pohrebý sprievod prišiel k Oujezdské bráne, náhodou spadla rakva s nebožtíkom, odkrylo sa veko a vypadla von ruka pána Schepelera. Zhodou okolností išiel okolo malý, zhrbatený pán Heribert po paličke. Chytil nebožtíkovu ruku, a vtedy zistil, že nie je mŕtvy. Najskôr si ľudia mysleli, že je blázon. Potom sa však presvedčili o jeho pravdivosti.

Odvtedy sa o doktorovi Heribertovi hovorilo ako o lekárovi, čo oživil mŕtveho. Veľa slávnych ľudí ho chcelo za osobného lekára, ale on všetkých odmietol. Táto príhoda prišla až do novín.

Zaradenie autora – Realizmus v českej literatúre

Téma – Život doktora Kazisvéta

Žáner – krátka poviedka

Časová zaradenie diela a jeho prostredie – dej sa odohráva na Malej Strane pred rokom 1876.

Charakteristika hlavných postáv:

doktor Heribert – malý, ostarelý. Žil sám, po rodičoch zdedil dom. Bol chudobný, chodil s paličkou. Mal modré oči, bol zarastený, nosieval šál. Nikoho nezdravil, ani po príhode. Nešiel v otcových šľapajach, neliečil nikoho, chodil na dlhé prechádzky. Stal sa z neho mizantrop. Prezývali ho doktor Kazisvět, jemu to však nevadilo. Pri príhode nespanikáril ako ostatní. Nestál o ľudí aj naďalej.

pán Ostrohradský – najbližší príbuzný pána Schepelera. Bol zemenár. Po smrti Schepelera mal zdediť 5 tis. zlatých. Spochybňoval Heribertovo tvrdenie. Bol veľmi chamtivý a dožadoval sa polície na Heriberta.

pán Kejřík – skutočný priateľ pána Schepelera. Bol pohotový, obetavý, niesol truhlu s ostatnými do hostinca U vápenice. Bol ocenený Schepelerom.

Marie Schepelerová – dobrá panička, skoro sa stala vdovou, ale nakoniec však nie; štíhla, vysoká s bledou tvárou a čierna jej pristala.

Konflikt – príčinou je ohováranie doktora Heriberta a vyriešenie spočíva v záchrane pána Schepelera z údajnej smrti.

Kompozícia – jeden celok

Hlavná myšlienka diela 

Autor tu poukazuje na ochotu vyvolávať škandály na Malej Strane, na snahu ukázať sa navonok lepšou tvárou a kritizuje vzťah medzi majetkom a úctou k tomu, kto mal majetok.

Jazykové a umelecké prostriedky:

epiteton – malostranský lekár, stanovší (protiklady) praktikanti, ...
perzonifikácia – suchá, jeho lavička potráselála se; ...

Vlastný názor na dielo – Dielo bolo tiež dojímavé, podobne ako príbeh pána Vojtíška. Nepáčilo sa mi, že ľudia si robili sami predstavu o pánovi Heribertovi, bez toho, aby ho dobre poznali.

Citát z diela:

Po dvou měsících úřadoval pan rada Schepeler zas jako dřív. „Pánbůh na nebi a doktor Heribert na zemi!“ říkal.Jak si nakouřil pan Vorel pěnovku

Dej:

Mladý pán Vorel prišiel z vidieku na Malú stranu, kde si otvoril obchod – krupaství. Obchod na mieste, kde predtým žiaden nebol. Tak veľmi rýchlo narazil aj na neprajnosť susedov, ktorú prejavovali voči všetkým cudzincom. Preto si neskôr kúpil krásnu, striebrom kovanú fajku – penovku. S ňou mal zapadnúť medzi susedov.

V prvý deň otvorenia obchodu nikto neprišiel. Bol však optimista a stále si vravel, že „Však oni přejdou.“ Potom si z dlhej chvíle zapálil svoju fajku. Jeho prvou zákazníčkou bola slečna Poldýnka. Dával jej poklony, ale ona si ich zle vysvetlila. A ešte k tomu jej udrel dym do nosa. Ona bola veľmi namyslenou paničkou, totiž ešte slečinkou, pretože ju nikto nechcel. O chvíľu sa v meste ohováral už iba pán Vorel.

Slečna Poldýnka začala u pani radcovej Kdojekovej: „ Ten tam má toľko dymu, že je všetko ako údené.“ Potom už volali pána Vorla iba údený krupář. Odvtedy sa všetci susedia pozerali naňho s odporom a pán Vorel nezarobil ani na nájomné. Obchod bol zavretý v deň, keď sa mal tento tuhý fajčiar vysťahovať. Všetci sa tomu čudovali, a preto dvere vylomili. Na prekvapenie všetci uvideli pána Vorla obeseného. Keď prišla polícia, komisár predviedol záverečnú vetu: „Tak krásne zafajčenú penovku som ešte nevidel- podívajte se!“

Zaradenie autora – Realizmus v českej literatúre

Téma – ľudská bezohľadnosť.

Žáner – krátka poviedka

Časové zaradenie diela a jeho prostredie – Dej sa odohráva na Malej Strane v roku 1876.

Charakteristika hlavných postáv:

Pán Vorel – mladý, dobre vyzerajúci vidiečan a okrúhlou tvárou, snivo belasými očami, štíhli ako panna, slobodný. Fajčil veľkú fajku- pěnovku, bola jeho utešiteľkou. Stále viac fajčil, až mu líca bledli, čelo sa zmršťovalo, ale pěnovka bola každým dňom krajšia. Bol optimista, neuniesol stres a obesil sa.

Slečna Poldýnka – vyše 20- ročná, bucľatá dámička, nevysoká s mocnými plecami a bokmi. Mala svetlé oči, ktoré mali výraz ľahostajnosti a únavy. Hovorilo sa 4- krát, že sa bude vydávať. Bola namyslená a domýšľavá. Kompliment si vysvetlila ako ponuku na vydaj. Urazila sa o všade ho ohovárala.

Pán Jarmárka – poštový úradník, starý mládenec, ktorému budúca žena umrela.

Konflikt – konflikt je medzi výmyslami ľudí z ulice a skutočnosťou.

Kompozícia - jeden celok

Hlavná myšlienka – nie každý dobrý úmysel je vždy dobrý.

Jazykové a umelecké prostriedky:

prirovnanie – štíhly jako panna
epiteton – dámička buclatá, bíle spodky, chudičký den.

Vlastný názor na dielo – Toto dielo sa prelínalo s dielom – Přivedla žebráka na mizinu. Vyskytla sa tu postava aj Vojtíška a aj taký podobný smutný koniec. Autor vo všetkých poviedkach opisoval rôzne charaktery. Mnohí majú také aj dodnes.

Citát z diela:

„Jen kdybych měl už první počinek,“ řekl o hodine osmé, zapálil si novou svou pénovku a bafnul.