Zaradenie autora – Realizmus v slovenskej literatúre (prvá vlna)

Téma – príbeh lásky sedliackeho dievčaťa a bohatého statkárskeho syna, medzi ktorých vstúpi spoločenská priepasť.

Žáner – Spoločenský román, dvojzväzkový, zachytáva tri spoločenské vrstvy

Časové zaradenie diela a jeho prostredie – dej sa odohráva v Dalmácii, na ostrove Brač, ale je tu aj obraz pomerov na slovenskej dedine z konca 19 storočia.

Charakteristika hlavých postáv:

Mate Berac – starý težák, hrdý, slúžil u námorníka, múdry, pracovitý, vážený celou dedinou, chráni vlastnú rodinu, uvedomuje si rozdiel medzi zemanmi a težákmi, vie si urobiť poriadok vo vlastnom dome, zachováva tradície.

Šora Anzula – zemianka, múdra, rozvážna, pracovitá, energická, matka Nika, vyzná sa v pomeroch, vie o hranici medzi zemanmi a roľníkmi, po smrti manžela sama oženila svojho syna, vdova po kapitánovi, Mateho si váži.

Katica – dcéra Mateho Beraca, mladé sedliacke dievča, chce sa dostať do panskej vrstvy, tuší, že je to nemožné, keď zomrie otec, pochopí svoje chyby, slúži v meste

Niko – mladý veselý zeman, zaľúbi sa do sedliačky, má rád svoju matku a priateľa Zandomeho, musí však myslieť na rozdiely medzi vrstvami

Zandome – najlepší Nikov priateľ, zeman, snaží sa mladým pomáhať, chce byť podnikateľom

Matija – staršia dcéra Mateho, poslušná, rozvážna

Ilija Zarkovič – Nikov kmotor

Dorica – dcéra Iliju, šora Anzula si ju vybrala za nevestu, je zemianka, nežná, krásna

Paško Bobica – ľúbi Katicu, usilovný sedliak, nerozvážny

Konflikt – problém lásky na podklade majetkových a stavovských rozdielností, zasadený do života príbehu dvoch rodín – starého rozvážneho sedliaka Mateho Berca a statkárky šory Anzuly

Kompozícia – člení sa na 4 časti a skladá sa z 18 kapitol. Dejová línia je umocnená striedaním ročných období.

Hlavná myšlienka – poukázanie na rozdiely medzi spoločenskými vrstvami.

Jazykové a umelecké prostriedky:

epiteton – modrá obloha, škaredý víťaz, ...
zdrobneniny – mamko, pesnička, vlásky, ...
prirovnanie – stoji pred ňou sťa veštica; stoja ako prikované; stoja ako deti; mliečna cesta tiahne sa mohutným pásom sťa šedá stuha po tmavom úzadí; ...
básnická otázka – A tys´ zabudol, čo si sľuboval?
personifikácia – zlosť ho už nerozviaže
metafora – hnev sa trasie, usmievavá obloha, ako zastreté slzami

Vlastný názor – dielo sa mi dobre čítalo, dalo sa hneď pochopiť a je mi ľúto, že ich láske sa nepodarilo prekonať prekážky. Ale nepáčilo sa mi, že Katicinej matke išlo o peniaze.

Citát z diela:

„Nie – nemožno sa odtrhnúť – tebe niet už druhého života! Nech sa plní vôľa božia a nie tvoja...!