(1860 – 1928)

Martin Kukučín, vlastným menom MUDr. Matej Bencúr. Narodil sa 17. mája 1860 v dolnooravskej dedinke Jasenová. Dôkladne poznal všednú i sviatočnú tvár života na slovenskej dedine. Študoval na revúckom a martinskom gymnáziu. V rokoch 1877 – 1884 pôsobil ako učiteľ vo svojom rodisku a tu začal aj literárne tvoriť. Po skončení vysokoškolských štúdií dochádza r. 1894 do Seliec na ostrov Brač. Roku 1907 odišiel do Južnej Ameriky. Zomrel 21. mája 1928. Pochovaný je v Martine.

Literárna tvorba – Na hradskej ceste, Pánsky hájnik, Rysavá jalovica, Neprebudený, Keď báčik z Chochoľova umrie, ...

Dom v stráni

Dej:

Mate Berac slúži ako námorník u kapitána Luka Dubčica. Luka Dubčic zbohatol a postavil si dom. Neskôr sa oženil s Anzulou. Aj Mate sa oženil, ale zostal težakom. Je hrdý, sebavedomý a ľudia si ho vážia. Má dve dcéry – Matiju, Katicku a syna Ivana. Ivan sa prvý oženil a býval so svojou ženou Baricou v otcovom dome. Neskôr sa jej prestane páčiť Ivanovo postavenie v dome. Nahovára ho, aby odišli do Ameriky. Mate to však nedopustil a zostal doma.

Predtým ešte Mate poslal svoje dve dcéry na službu do mesta. Na fieru ich však povolal domov zo služby. Matica oznámi, že si už našla známosť a Katica je zasnúbená so sedliackym mládencom Paškom Bobicom. Do Katice sa však na hostine zaľúbi mladý Niko Dubčic. Je to syn Luka, ale ten už nežije. Tancuje s ňou celý večer, pokým si po ňu aj po sestru nepríde Mate. Až doma im vysvetlil, prečo to spravil. Vedel o určitej hranici medzi zemanmi a sedliakmi.

Na druhý deň Niko vyznal Katici lásku a ona ju opätovala. Ráno však obe sestry odišli do služby. Niko sa veľmi nesmelo priznal so svojou láskou matke. Najskôr s ním nesúhlasila, ale nechala ho tak. Dohodli sa, že to povedia Matemu a Katica vystúpi zo služby. O rok plánovali svadbu. Šore Anzule to bolo ľúto, že jej syn chodí iba s obyčajnou sedliačkou. Ona mu už dávno vybrala nevestu z ich spoločenskej vrstvy, Doricu.

Anzula potom všetko povedala Matemu. Ten s tým nesúhlasil, aby sedliačka mala niečo so zemanmi. Tvrdil, že medzi pánom a sedliačkou nemôže byť opravdivá láska, po čase z nej zostane iba sklamanie a zničená povesť aj budúcnosť dievčaťa. Anzula ho však presvedčila, aby sa nestaval proti Nikovi a Katici. Dohodnú sa, že im dovolia schádzať sa a lepšie sa spoznať. Katica sa vrátila domov a Niko za ňou chodil skoro každý deň. Paška Bobica to veľmi ranilo, lebo ju ešte stále ľúbil.

Nastal zber hrozna. Niko ako hospodár sa musel venovať oberaniu. Katica si uvedomila rozdiel medzi životom ťežakov a zemanov na návšteve u Dubčicovcov. Zandome, Nikov najlepší priateľ si všimol nepriateľstvo medzi Nikom a Paškom. Paškovi prezradil, aby si šiel zarobiť majetok do služby, aby sa viac zapáčil Katici. Našiel si čas aj pre ňu. Raz sa rozprávali s Katicinou mamou, ktorá chcela, aby jej dcéra bola bohatá. Vyčítala aj Nikovi, že Katici nedal žiadny darček. Niko si uvedomil podobnosť medzi Katicou a jej mamou.

Anzula pripraví hostinu, na ktorej má byť gazdinou Dorica. Ona výborne navarila a pekne sa vyobliekala, aby sa zapáčila Nikovi. Uprostred zábavy prišla Katica, ktorú dala Anzula pozvať, aby si Niko uvedomil rozdiel medzi zemanmi a težakmi, čo sa jej aj podarilo. Katica sa mu tam zdala naivná, v panskej spoločnosti neohrabaná, kým Dorica jemná, kultivovaná, so spoločenským taktom. Uvedomila si, že ony nikdy nebudú seberovné. Situáciu ešte dovŕšil výbuch Katicinej žiarlivosti.

Niko sa napokon rozhodne pre seberovnú Doricu a opúšťa Katicu, ktorá ich oboch priam znenávidí. Neskôr sa všetci zišli na divadelnom predstavení. Mate ochorel a jeho stav za zhoršoval. S Anzulou sa dohodol na deťoch. Paško s Anzulou išli za Katicou a zlomili jej odpor. Mate požehnal Dorici s Nikom. Katica mu na smrteľnej posteli sľúbi, že sa vydá za Paška Bobicu, sedliackeho chlapa, s ktorým sa kvôli Nikovi rozišla. Mate zmieril všetkých so všetkými. Zandome sa chce s Nikom pustiť do obchodovania. Chorý Mate umiera a všetci za ním smútia.

Analýza diela 

Dvojzväzkový román Dom v stráni je vrcholným dielom Martina Kukučína. Román je kronikou jedného roku života na ostrove Brač. Vytvoril v diele široký epický priestor. Pritom zachoval všetko, čo bolo príznačné pre jeho kratšie slovesné útvary: schopnosť tvoriť charaktery, rozvíjať dej, dávať mu individuálnu i spoločenskú náplň. Vzhľadom na prostredie, z ktorého námetovo vychádzal, musel sa v štylistike prispôsobiť špecifickým potrebám svoje práce. Do vetných a slovníkových vrstiev vnášal jazykové vlastnosti prostredia, kde sa dej románu odohráva.