(1874-1940)

Jozef Gregor Tajovský sa narodil v Tajove pri B. Bystrici. Podľa rodiska si zvolil aj literárne meno. Jeho otec bol remeselníkom. Keďže z desiatich detí bol Jozef najstarší, dostal sa do opatery k starému otcovi. Starootcovský dom sa stal pre neho miesto, kde pochopil mravné a sociálne životné hodnoty. Strednú meštiansku školu navštevoval v B. Bystrici a v nej sa denne stretával s násilnou maďarizáciou. Z B. Bystrice odišiel do Kláštora pod Znievom na učiteľský ústav. Keďže nechcel byť nástrojom pomaďarčovania slovenských detí, zanechal učiteľstvo a odišiel študovať na Obchodnú Akadémiu do Prahy. Po návrate zo štúdii pracoval ako úradník. Po vypuknutí vojny musel narukovať, no onedlho sa dostal do ruského zajatia a vstúpil do česko-slovenských légii. Roku 1919 sa vrátil do vlasti. Zraňovaný nástupom fašizmu a zložitými udalosťami 30-tych rokov v roku 1940 zomiera. Pochovaný je v rodnom Tajove.

Literárna tvorba – Na mylných cestách, Omrvinky, Z dediny, Maco Mlieč, Apoliena, Horký chlieb, Na chlieb, Mišo, ...

Statky- zmätky

Dej:

Rodina Ľavkovcov má syna Ďura na ženenie. Ďurko je švárny mládenec, prelietavý, rad pozerá za dievčatami. Jeho matka Žofa, divá a jazyčná žena, ktorá sa tiež ulakomí na peniaze o ňom hovorí: „ Ty nie si mládenec hocijaký. Ty si hodný, pekný úrastok, na rozume ti vrstovníkov nikto nechytí, nuž si môžeš aj trošku preberať, meno moje!“ Žofa ho chce oženiť tam, kde by nemusel hrdlačiť, len svoj mladý život si chrániť a žiť si po vôli. Jeho otec Ľavko, tiež súhlasí.

Natrafí sa im vhodný okamih. Ich rodina Palčíková sú bezdetní ľudia a na staré kolená chcú, aby niekto doopatroval a zveľadil ich nie malý majetok. Preto chcú Ďurka oženiť so Zuzkou Kamenských a vziať ich za svojich. Zo začiatku Žofa a Ľavko váhajú, no keď počujú, že mladým Palčík prepíše svoj majetok, menia nôtu a Ľavko hovorí: „ Hádam kresťanský povinnosť opatriť cudzieho, nie to ešte rodinku.“ Aj Ďurko, keď počuje o majetku pristáva na ženbu so Zuzkou.

Členovia rodiny Kamenských nesúhlasia všetci. Zuzkina matka Kata, taktiež lakomá na peniaz, súhlasí, ale nesúhlas prejavuje otec a brat Ondriš. Po dlhých nahováraniach aj Zuzka pristane na svadbu s Ďurkom. Zuzka je tiché, 18 ročné dievča. Palčíkovci sú spokojní so svojím úspechom. Oni vlastne potrebujú robotníkov, a nie deti. Po pol roku sa už nemôže Ďuro so Zuzkou zhodnúť. Zuzka tichá, Ďurko zalietavý, behá za starou láskou Betou, vysedáva v krčme. Palčíka to hnevá. Mara, Palčíkova žena, je z toho tiež nešťastná a vyzvedá príčinu nezhôd. Ďurko odpovedá: „Zo dňa na deň je mi nemilšia. To ani vravieť, ani sa zabaviť, len sa tmolí, človeku do očí nepozrie, chodí ako zabitá, ani slova nepovie, nuž či ju si môžem zamilovať?“

Nastávajú prudké hádky. Jeden vyčíta druhému. Po dlhom ponižovaní sa Zuzka poberie a odíde od Palčíkov a od muža domov aj ešte s nenarodeným dieťaťom. Na druhý deň sa do Palčíkov nasťahuje stará Ďurkova láska, Beta. Ona išla za Ďurka pre majetok, vydala sa za majetok, a nie za Ďurka. Len vtedy Palčíkovci spoznali, čo je zlá nevesta a ocenili Zuzku, no už bolo neskoro. Z majetku ubúdalo, mladí neustále chceli prepisovať majetok, ale Palčík nechcel. Beta, keď sa jej nerobí po vôli, začína vyčíňať. Ďurko si uvedomuje svoju chybu a ide poprosiť Zuzku o odpustenie. Chce, aby sa vrátila. Ale Zuzka, poznajúc jeho nestály charakter, odmieta a žije aj so svojím synom u rodičov.