Dej:

Autor sa stotožňuje s postavou lyrického hrdinu. Otrok je symbolom poddaných. V úvode sú spomienky sa básnikov pôvod, na ktorý nikdy nezabudne. Od detstva mu zneli v ušiach piesne neslobodnej, zotročenej matky. Báseň je najskôr pesimistická, otrok je pokorný a bitý, ale zároveň burcuje k odporu a k pomste za všetky utrpenia, tak čaká a verí v zmenu. „ Som ten, čo čaká na ston poplašného zvona, bo ťažko zhynúť otrokovi, pokiaľ pomstu nevykoná.“

Zaradenie autora – Slovenská literárna moderna

Žáner – lyrická báseň so sociálnym motívom.

Časové zaradenie diela a jeho prostredie – 1900 – 1918

Hlavná myšlienka diela – túžba po pomste, ktorá bude odplatou za všetky príkoria a poníženia.

Jazykové a umelecké prostriedky:

metafora – vo skolenom zraku posiaľ skrytá iskra horí; ...

Citát z diela:

„Som ten, čo dozrieval pod bičom otrokára, pod bičom, ktorý nestrábené rany denne znovu pootvára;....“