Ivan Krasko: Topole

Dej:

Je to typická symbolická báseň. Topoľ- symbol samoty, opustenosti, vyvoláva smutnú náladu (bez lístia, holé, ošarpané), ale stoja hrdo, i keď bez žitia. Nedajú sa pokoriť. Topole vyjadrujú ľudské bôle. Vyvoláva pocit úzkosti, strachu, depresie. Využíva prírodný motív (topole prirovnáva k havranom a tie sú symbolom smrti).

Zaradenie autora – Slovenská literárna moderna

Žáner – lyrická báseň, prírodná, opisná.

Kompozícia – gradácia, 4 päťveršové strofy, nepravidelný rým

Hlavná myšlienka diela – prírodné dianie je zhodné s psychickým. Opisuje topole a prirovnáva ich k slovenskému ľudu.

Jazykové a umelecké prostriedky:

prirovnanie – prízraky sťa z nirvány; duch jak čísi špatnej vôle; ...
epiteton – nahé, holé topole; ...

Citát z diela:

„Hej, topole, tie topole bez lístia!“