Už je pozde...

Dej:

Autor sa v básni prihovára, má pocit, že niečo zmeškal. Je už neskoro, ale čaká už márne. Náladový opis, obraz krajiny, atmosféra v noci, východ aj západ mesiaca. (východ je na začiatku). Mesiac je symbolom smútku, samoty, je studený. Sú tu prvky rozprávania. Ide o zvukové a zrakové dojmy. Citové zážitky v náznakoch. Je to typický jav impresionistickej poézie.

Zaradenie autora – Slovenská literárna moderna

Žáner – lyrická báseň, náladová, osobná.

Kompozícia – konfrontácia, 4 štvorveršové strofy a 1 verš na konci

Hlavná myšlienka diela – ľútosť nad tým, čo je už nenávratne preč. Autor opisuje svoju nešťastnú lásku.

Jazykové a umelecké prostriedky:

prirovnanie – obličaj sťa mŕtvoly
metafora – ozveny sa duté vlnia, Mesiac padá za hory.

Citát z diela:

„Už je pozde, nepamätáš?“