(19. 10. 1936 Dubová pri Modre - 16. 6. 2001 Modra)

Narodil sa v rodine lesného robotníka a vzdelanie získaval v Dubovej, v Nitre a napokon v Bratislave, kde študoval na Hudobnej pedagogickej škole a po jej zrušení na Štátnom konzervatóriu hru na lesnom rohu. Pracoval ako učiteľ v Modre, neskôr ako redaktor v časopise Romboid. Bol dramaturgom v Slovenskej filmovej tvorbe. Od roku 1973 pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, v rokoch 1994 - 1999 bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov. V roku 1979 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec.

TVORBA:

-písal prózu pre deti i dospelých, poéziu aj scenáre

Na koncertoch sa netlieska – debut, zbierka čŕt a poviedok z vojenského prostredia

zbierky poviedok: Možno si postavím bungalow, Povetrie, Horská robota, Heroické etudy pre koňa, Pastierska kapsička, Pôstny menuet
novely: S Rozárkou, Vlha, Liesky, Vojak
romány: trilógia – Majstri, Muškát, Vilma – druhý tvorivý vrchol
biografický román – Matej, Ornament
pre deti: Pán horár má za klobúkom mydleničku, Prázdniny so strýcom Rafaelom
básnické zbierky: Z domu na kopci, Zo zanedbanej záhrady, Bubeník september
scenáre pre filmy: Otec ma zderie tak či tak, Ľalie poľné, Zuzanka Hraškovie

S Rozárkou

– prvý tvorivý vrchol, psychologická novela

Opisuje krásny vzťah medzi súrodencami Rozárkou a bratom Ondrejkom. Spočiatku bývali na dedine, no po rozvode rodičov odchádza Rozárka s mamou žiť do Bratislavy. Po smrti matky sa o ňu stará sestra Bára, ktorá ju zanedbáva. Ondrej sa preto rozhodne, že si vezme Rozárku na starosť a odchádzajú spolu bývať do rodičovského domu na dedinu. Dokonca kvôli Rozárke mení aj zamestnanie.

Rozárka je 18 ročné dievča, ale mentálne je zaostalá, jej duševný svet je na úrovni dieťaťa. Ondrej, jej starší brat, je jediný človek, ktorému Rozárka dôveruje. Nahrádza jej matku, za ktorou smúti. Preto jej rozpráva rozprávky.

Rozárka žije vo vlastnom rozprávkovom svete, nedokáže pochopiť svet dospelých a keď sa jej Ondrej snaží vysvetliť udalosti zo skutočného života, ona to nechápe. Ondrej nedokáže preniknúť do jej rozprávkového sveta. Jeho rozprávky nie sú typické rozprávky, ale príbehy zo života s rozprávkovými motívmi. Snaží sa jej priblížiť svet dospelých, chce potlačiť duševnú anomáliu a vyliečiť ju. Rozárka neprijíma bratove argumenty, lebo ona sa cíti byť šťastná a pokojná vo svojom svete, chráni si ho. Nakoniec Rozárka musí odísť do sanatória pre chorobomyseľných. Ondrejko si uvedomí, že jedine v takom svete, kde žijú ľudia s podobnými problémami ako ona, bude šťastná. Zostáva sám so zúfalým pocitom svojho ľudského zlyhania.

Novela je symbolom kontrastu medzi svetom detskej čistoty a svetom dospelosti, ktorý je preniknutý konvenciami, zlobou a nenávisťou. Autor nepriamo naznačuje, že človek sa môže vymaniť z tohto sveta do sveta rozprávok, kde môže nájsť útechu pre svoju dušu. Poviedka nie je vymyslená. Inšpirovalo ho skutočné dievča, ktoré autor stretáva na ulici. Ide o baladický príbeh o dievčati, ktoré bolo večne zakliate do detstva.

Rozprávačom príbehu je Ondrej, Šikula využíva viacvrstvové rozvíjanie príbehu, rozprávkové postupy prelína s dialógmi, s tvorbou slovných hier a štylizovaných rečňovaniek, vyčítaniek, piesní, s literárnymi alegóriami skutočnosti, s podobenstvami, ktoré zosilňujú poetickosť novely.