Michail Šolochov - Osud človeka

(1905 – 1984)

M. Šolochov bol ruský sovietsky prozaik a významný činiteľ. Vyrastal na Done, kde sa aj priamo zúčastnil v občianskej vojne. Získal Nobelovu cenu za celoživotné dielo. Osudy donského kozáctva mu poskytli látku na väčšinu prozaických diel, ktoré sa stali jedným zo základných kmeňov epiky socialistického realizmu. Bol aj publicista a poslanec.

Literárna tvorba

– Prvá poviedka – Materinské znamienko.

Do popredia sa dostal zbierkami Donské poviedky a Azúrová step. Námet čerpal z posledného obdobia občianskej vojny a zdôrazňuje reálny obraz triedneho boja.

Najznámejšie dielo – Tichý Don – získal za toto dielo Nobelovu cenu. Je to štvordielna epopeja. Opisuje prevratné zmeny v živote donských kozákov. Opisuje tragický osud hlavného hrdinu Grigoria Melechova – kozáka, ktorý sa nedokáže vymaniť zo zložitého spoločenského vzťahu. Autor zlučuje psychologicky a sociálne motivovanú tragédiu hlavného hrdinu s optimizmom založeným na myšlienke víťazstva. Román – Rozoraná celina – dramatický priebeh udalosti spojených s kolektivizáciou v poľnohospodárstve. Opisoval aj vnútorný svet ľudí. Nedokončený román – Bojovali za vlasť – 2. svetová vojna.

Osud človeka

Dej:

Počas 1. povojnovej jari sa autor Michail Šolochov vyberá na cestu do Bukanovskej s priateľom. Po urputnej plavbe si sadol on aj s cigaretami na plot a čakal, kým prievozník neprivezie jeho priateľa. Jeho čakanie mu spríjemní Andrej Sokolov s malým Ivankom, keď mu rozpovie svoj ťažký osud.

Začína predvojnoým životom, lúčením sa s rodinou, odchodom na front, vojne, zajatí a o úteku a zlej správe o synovi. Andrej za občianskej vojny bojoval v Červenej armáde. Rodina mu vymrela od hladu. Vyučil sa za zámočníka a oženil sa s Irinou. Mal dve dievčatá a nadaného syna. Bývali neďaleko závodu na lietadlá. Narukoval do vojny, tam mu pridelili nákladné auto a zajali ho tam.

Koncom mája kopali hroby pre mŕtvych a vtedy to bola príležitosť na jeho útek. Neskôr ho však chytili a zbili. Opisuje aj, ako prežíval útrapy vo väzení. Prešiel ako zajatec takmer celé Nemecko. Za deň musel vykopať 4 kubíky zeminy. Nevládal, tak to aj povedal. Veliteľ si ho zavolal a za poníženie, ktoré sa mu dostalo, si vyslúžil chlieb.

V zajatí robil šoféra fašistovi majorovi z Postupima do Berlína. Bol strašne tlstý a malý. Vtedy sa zase rozhodol utiecť. Keď mal major vypité, Andrej to využil a v polospánku ho zneškodnil. Zobral auto a dostal sa až k ruským vojakom a odovzdal im nemeckého majora, ktorý im poskytol informácie. Za to dostal Andrej vyznamenanie.

Dostal list, kde mu písal sused, že jeho rodina je mŕtva. Náplasť na ranu osudu dostal, keď sa ozval jeho syn Anatolij. On zahynul 9. mája, v Deň víťazstva nad fašizmom.

Po vojne býval u priateľa v Uspinsku, kde pracoval ako vodič. Pri bufete spoznal Ivanka, ktorého náhodne oslovil. Zobral ho k sebe a utešoval ho, lebo už len jeho mal, a preto sa mu venoval.

Zaradenie autora – Literatúra medzi dvoma svetovými vojnami (1918 – 1945)

Téma – príbeh Andreja Sokolova pred II. svetovou vojnou, cez ňu a po nej.

Žáner – novela

Časové zaradenie diela a jeho prostredie – na Sibíri od rána až po večierku

Charakteristika hlavných postáv:

Šolochov – vojenský korešpondent Pravdy, autor, poslucháč

Andrej Sokolov – bojovník, ktorý stratil rodinu a našiel sirotu – malého Ivanka. Trpel vo vojne, aj po nej.

Konflikt – politický konflikt medzi Nemcami a Rusmi

Kompozícia – vonkajšie nie je rozčlenená. Vnútorná – začiatok – stretnutie autora so Sokolovom, samotný príbeh, záver – lúčenie.

Hlavná myšlienka – zobrazenie krutosti vojny s vplyvom jednotlivca a hrdinstvo ruského človeka

Jazykové a umelecké prostriedky:

používa nemecké aj vulgárne slová
zdrobneniny – vtáčik – chocholáčik, ...
prirovnanie – chveje sa ako bylinka vo vetre, ...

Vlastný názor na dielo – dielo sa mi ľahko čítalo. Dej bol jednoduchý a autor pekne vykreslil osud obyčajného človeka.