Piata kapitola

V sobotu na večeru mávali vždy to isté. Podával sa biftek, čo sa pokladalo za fantastickú večeru. Lenže tie bifteky boli maličké ako škvarka, suché a tvrdé, že sa skoro nedali krájať. K tomu vždy dostali hrčkavú zemiakovú kašu a ako dezert puding, čo nikto nikdy nejedol okrem chalanov z nižších ročníkov, čo zjedia všetko. Ale keď vyšli z jedálne, vonku úžasne snežilo, a tak sa všetci guľovali a bláznili.

Nemal žiadne rande ani nič, a tak sa s jedným kamošom, Malom Brossardom, čo bol v zápasníckom družstve dohodli, že sadnú na autobus do Agerstownu, dajú si tam hamburger a prípadne si pozrú nejaký film. Zobrali aj Ackleyho, hoci dlho sa obliekal. Film, čo dávali, Brossard s Ackleym už videli, tak si dali len po dva hamburgery, zahrali na hracom automate a vrátili sa späť.

Keď sa vrátili na intrák, bolo ešte len tri štvrte na deväť. Brossard bol posadnutý bridžom a šiel zháňať po intráku partnerov. Ackley len tak pre zmenu zaparkoval v Holdenovej izbe. Celkom výnimočne si nesadol na bočne operadlo Stradlaterovho kresla, ale ľahol si na Holdenovu posteľ, tvárou rovno na vankúš. Začal rozprávať veľmi monotónnym hlasom a babral si pritom všetky uhry zaradom. Chcel sa ho striasť a vyslal na jeho adresu asi tisíc narážok, ale márne. Ackley stále rozprával o nejakej babe, s ktorou sa vraj minulé leto vyspal. Už mu to hovoril aspoň sto ráz a zakaždým v inej verzii. Holden si bol aj tak istý, že Ackley je ešte panic. Nakoniec si však dal povedať a Ackely odišiel. Rovno mu povedal, že musí napísať Stradlaterovi sloh a musí sa sústrediť. Keď odišiel, Holden si obliekol pyžamu a župan, nasadil si poľovnícku čiapku a pustil sa do písania.

No háčik bol v tom, že si nemohol spomenúť ani na izbu, ani na dom, ani na nič, čo by sa dalo opísať. Opisovať izby ho aj tak nebavilo, a tak začal opisovať bejzbalovú rukavicu jeho brata Allieho. Allie mal bejzbalovú rukavicu na ľavú ruku, lebo bol ľavák. Avšak, keď bývali na Maine, dostal leukémiu a 18. júla 1946 zomrel. Bol od Holdena o dva roky mladší, ale aspoň päťdesiat ráz inteligentnejší.

Opis mu zabral asi hodinu, lebo si musel vziať Stradlaterov nemožný písací stroj, ktorý v jednom kuse rapľoval. Na svojom nemohol písať preto, lebo ho požičal jednému chalanovi z chodby. Bolo asi pol jedenástej, keď skončil. Ale nechcelo sa mu ísť ešte spať, a tak pozeral chvíľu z okna. Už nesnežilo, ale každú chvíľu bolo počuť nejaké auto, ako nemôže naštartovať. Bolo počuť aj Ackleyho, ako chrápe. Mal čosi s nosnou dutinou, a keď spal, zle sa mu dýchalo.

Šiesta kapitola

Na chodbe bolo linoleum, a tak dobre počul, ako sa Stradlaterove kroky blížia k dverám. Vošiel a začal nadávať, ako je vonku zima. O Jane nepovedal ani ň. On sa mu len poďakoval, že mu požičal jeho tvídové sako. Dal ho na vešiak a zavesil do skrine. Potom, keď si odväzoval kravatu, sa ho spýtal, či mu napísal ten sloh. Povedal mu, že ho má na posteli. Šiel k posteli, začal ho čítať a pritom si rozopínal košeľu. Čítal ho postojačky a hladkal si holé prsia a žalúdok. Stradlater nebol nadšený, že je to o nejakej rukavici. Bol doslova naštvaný. Úplne zúril. Pozrel na Holdena a povedal, že sa ani nečuduje, že ho vyrazili, lebo nič nevie spraviť ako treba. Holden šiel k nemu a vyšklbol mu papier z ruky. Potom ho roztrhal. Hodil tie kúsky do koša a ľahol si späť na posteľ.

Ešte vždy nepovedal o Jane ani jedno slovo a tak začal on. Dozvedel sa, že neboli v New Yorku, lebo mala vychádzku len do pol desiatej, tak sedeli v aute Eda Bankyho. Ed Banky bol tréner basketbalového družstva na Pencey. Stradlater patril medzi jeho miláčikov a Ed mu vždy požičal voz, kedy len chcel. Študenti si nesmeli požičiavať autá od zamestnancov školy, ale športovci, vždy držia spolu. Opýtal sa ho, či ju pokefoval v tom Edovom voze. Hlas sa mu triasol. To však Stradlatera rozčúlilo. Holden si pamätal, ako len vstal z postele, akoby chcel ísť na toaletu ako kam, a odrazu sa na Stradlatera zahnal. Čo bolo ďalej nevedel, len si naraz uvedomil, že leží na dlážke a Stradlater mu kľačí na prsiach, červený ako moriak.

Holden mu povedal, že si namýšľa, že sa môže vyspať s každou babou, na ktorú dostane chuť. Holden mu nadával do debilov, čo žiadny debil neznáša. Vrieskali po sebe až Stradlater Holdenovi vrazil, až si uvedomil, že leží na dlážke a z nosa mu tečie krv. Stradlater mu povedal, aby si išiel umyť ksicht, ale Holden mu povedal, aby si sám išiel umyť svoj debilný ksicht a cestou do umyvárky pokefoval aj pani Schmidtovú, šesťdesiatpäť ročnú ženu ich vrátnika. Holden sedel na dlážke, až kým nepočul, ako sa zavreli dvere na umyvárke. Potom vstal a pohľadal svoju poľovnícku čiapku, ktorá bola pod posteľou, nasadil si ju šitom dozadu a šiel k zrkadlu. Krv mal v ústach, na brade, dokonca aj na pyžame a na župane. Holden tušil, že Ackley počul celý ten cirkus a že je hore. A tak prešiel cez závesy pri sprche do jeho izby, len tak kuknúť, čo asi robí. Veľmi zriedka chodil do jeho izby, lebo vždy tam bol taký čudný smrad.