referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Jerome David Salinger: Kto chytá v žite
Dátum pridania: 25.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: tinussska
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 15 761
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 39.4
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 65m 40s
Pomalé čítanie: 98m 30s
 
Pätnásta kapitola

Nespal dlho, lebo keď sa zobudil, bolo ešte len desať hodín. Len čo vyfajčil cigaretu, dostal ukrutný hlad. Posledné, čo jedol, boli dva hamburgery v Agerstowne, čo si dali s Brossardom a Ackleym, keď sa vybrali do kina. Telefón mal hneď pri posteli a už chcel zavolať, aby mu poslali hore raňajky, ale bál sa, že mu ich pošlú po Mauriceovi, a tak ostal ešte chvíľku v posteli a vyfajčil ďalšiu cigaretu.

Tak čo urobil, brnkol Sally Haysovej. Chodila do školy Mary A. Woodruffovej a vedel, že je doma. Niežeby bol do nej buchnutý, ale poznal ju už roky. Jeho velikánskou chybou bolo, že každú babu, s ktorou sa bozkával, pokladal za ohromne inteligentnú babu. Najprv to zdvihla slúžka, potom jej otec a nakoniec prišla k telefónu ona a pozval ju na predstavenie. Povedal jej, že by sa s ňou rád stretol o druhej v Biltmore pod hodinami, ale aby nemeškala, lebo predstavenie sa pravdepodobne začína o pol tretej. Povedal jej to preto, lebo vždy meškala.

Keď si dohovoril rande so Sally, vstal z postele, obliekol sa a zbalil kufor. Prd odchodom ešte vyzrel z okna, čo robia tí úchyláci naproti, ale všade boli stiahnuté rolety. Potom sa výťahom zviezol do haly a na recepcii sa odhlásil. Drahého Mauricea našťastie nikde nevidel.

Pred hotelom si vzal taxík, ale nemal šajnu, kam pôjde. Tak povedal taxikárovi, aby ho zaviezol na hlavnú stanicu. Bolo to hneď vedľa Biltmoru, kde sa mal neskôr stretnúť so Sally. Ešte v taxíku vytiahol náprsnú tašku a zrátal si peniaze, nebola to nejaká závratná suma.

Keď si uložil batožinu do skrinky na stanici, šiel sa do malého bufetu na stanici naraňajkovať. Ako sa tak napchával vajíčkami, vošli do bufetu dve mníšky s kuframi. Vošli a sadli si k pultu hneď vedľa neho, a tak sa dali do reči. Tá, čo sedela hneď pri ňom, mala veľký slamený košík, s akým mníšky a ženy od Armády spásy pred Vianocami zbierajú milodary pred obchodnými domami. Tej, čo sedela pri ňom, padol košík a opýtal sa jej, či zbiera peniaze na dobročinné účely. Povedala, že nie. Vraj sa jej košík nezmestil pri balení do kufra, tak ho musí niesť v ruke.

Obe mali na raňajky len hrianky a kávu. Prijali od neho ako milodar desať dolárov. Obe mu hrozne ďakovali, až mu to bolo trápne. Nahodil všeobecnejšiu tému a spýtal sa ich, kam cestujú. Povedali, že sú učiteľky, že práve pricestovali z Chicaga a idú učiť do nejakého kláštora. Tá, čo sedela pri ňom, povedala, že učí angličtinu a tá druhá dejiny a americký vládny systém. Holden poznamenal, že angličtina je jeho najmilší predmet. Tá, čo učila angličtinu, sa ho spýtala, čo čítal tento rok. Holden medzi inými spomenul, že prečítal Romea a Júliu a ju to veľmi zaujalo. No jemu bolo trápne rozprávať sa o tom s mníškou.

Keď sa tie dve mníšky zdvihli na odchod, urobil jeden veľmi hlúpy a trápny kiks. Fajčil, a keď vstal, že sa s nimi rozlúči, náhodou im fúkol do tváre trocha dymu. Nechcel to urobiť, ale urobil to. Ospravedlňoval sa ako blázon a ony boli veľmi zdvorilé a milé. Keď odišli, začalo ho mrzieť, že im dal do zbierky iba desať dolárov. Ale musel ísť so Sally do toho divadla a musel si nechať nejaké peniaze na lístky. Ale aj tak ho to mrzelo.

Šestnásta kapitola

Keď sa naraňajkoval, bolo ešte len okolo poludnia. So Sally mal rande až o druhej, a tak sa vybral na dlhšiu prechádzku. Stále však myslel na tie dve mníšky. Pokúšal sa predstaviť si jeho matku, tetu alebo matku Sally Hayesovej.

Zamieril k Brodwayu, len tak pre srandu, lebo tam už roky nebol. Okrem toho hľadal nejaký obchod s gramoplatňami, čo je otvorený v nedeľu. Chcel kúpiť Pheobe jednu platňu, volala sa Malá Shirley Beansová. Bolo ju veľmi ťažko zohnať. Je to o jednom malom dievčatku, čo nechce chodiť von, lebo sa hanbí, že jej vypadli dva predné zuby. Nahrala ju asi pred dvadsiatimi rokmi černošská speváčka. Nebol to žiaden ciťák. Bola nedeľa a Pheobe v nedeľu často behá v parku na kolieskových korčuliach. Vedel, na ktorých miestach sa zväčša pohybuje.

Nebolo už až tak zima ako deň predtým, ale slnko sa ešte neukázalo a na prechádzku nebolo práve ideálne počasie. Ale zažil pritom jednu milú príhodu. Pred ním išla nejaká rodina. Otec, matka a asi šesťročný syn. Ten chalan si v jednom kuse čosi pospevoval a mrnkal. Šiel k nemu bližšie, aby počul, čo spieva. Spieval pesničku Keď raz človek niekde v žite chytí človeka. Zdvihlo mu to náladu a už nebol taký ubitý.

Na Brodwayi bol zhon a tlačenica. Bola nedeľa a ešte len asi dvanásť, a predsa tam už boli davy ľudí. Všetko sa hrnulo do kín.

V prvom obchode s platňami, na ktorý natrafil, tú Malú Shirley Beansovú dostal. Stála päť dolárov, lebo ju bolo ťažko zohnať. Bol šťastný a už sa nemohol dočkať, kedy bude v parku a vyhľadá Pheobe, aby jej ju dal.
Musel sa ešte postarať o tie lístky do divadla, a tak si kúpil noviny a pozrel, kde sa čo hrá. Pretože bola nedeľa, hralo sa asi len v troch divadlách. Tak kúpil dva lístky na prízemie na Poznám svoju lásku. Nechcelo sa mu na to veľmi ísť, ale vedel, že Sally bude veľmi rada, keď jej povie, že má na to lístky, lebo v tom hrali Luntovci.
Keď kúpil lístky na tú hru, sadol si do taxíka a dal sa zaviezť do parku. V parku bolo hnusne.

Šiel ďalej k promenáde, lebo keď je Pheobe v parku, obyčajne sa vyskytuje práve tam. Rada behá na kolieskových korčuliach okolo hudobného pavilónu. Ale keď ta došiel, nikde ju nevidel. Behalo tam na korčuliach niekoľko deciek a dvaja kopali do lopty, ale Pheobe nikde. Zato videl dievčatko asi tak v jej veku, ako sedí samo na lavičke a pripevňuje si kolieskové korčule. Pomyslel si, že možno pozná Pheobe a bude mu vedieť povedať, kde by ju našiel, a tak šiel a sadol s k nej na lavičku a spýtal sa jej, či nepozná náhodou Pheobe Caulfieldovú.

Povedala mu, že je v múzeu, kde sú Indiáni, lebo minulú sobotu tam boli oni. Keď vstal a chcel odísť, spomenul si, že je nedeľa. To dievčatko sa hrozne trápilo s tými korčuľami, nie a nie si ich upevniť. Keď jej ich pripevnil, pekne poďakovala.

Hoci bola nedeľa a Pheobe tam so svojou triedou nemohla byť a hoci bolo vlhko a škaredo, pustil sa pešo cez celý park k Prírodovednému múzeu. Ako tam tak šiel, vytiahol si z vrecka jeho poľovnícku čiapku a dal si ju na hlavu. Vedel, že nestretne nikoho známeho, a vonku bolo hrozne vlhko. Šiel a v jednom kuse myslel na Pheobe.

Šiel okolo jedného ihriska, pristavil sa a pozoroval dvoch chlapcov, ako sa hojdajú na doske. Jeden bol dosť tučný, a tak stlačil rukou ten koniec, kde sedel ten chudší, aby vyrovnal váhu, ale videl na nich, že o jeho spoločnosť nestoja, tak ich nechal.

Potom sa mu stala čudná vec. Keď prišiel k múzeu, z ničoho nič by tam nebol vliezol. Keby tam bývala Pheobe, asi by tam bol šiel, ale nebola tam. Vzal si teda pred múzeom taxík a šiel k Biltmoru. Nechcelo sa mu veľmi ísť, ale mal rande so Sally.
 
späť späť   6  |  7  |   8  |  9  |  10  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.