...a s rozvahou sa díva na doby,
čo majú prísť, a iba smrti vyhnúť
sa ešte nedokáže.

No hoci múdrosť, vtip a silu obra
má v miere, ktorá báje prekoná,
on zlo je schopný konať v pätách dobra.“

II. dejstvo

Antigona bola odhalená, keď išla brata druhýkrát pochovať; obhajuje svoj čin pred Kreónom.
ANTIGONA: „ Nuž usudzovala som, že
tvoj zákaz, vôľa smrteľníka, nemá takú
silu, aby rušil nenapísané
a neochvejné božie zákony.“
Isména tiež obhajuje Antigonu.

III. dejstvo

Haimón prosí otca, aby Antigonu pustil a hovorí mu svoj názor na rozsudok.
HAIMÓN: „Nebuď teda ďalej presvedčený, že
je správne iba to, čo povieš ty, a iné
nič.
Nuž povoľ radšej, pozmeň ten svoj krutý
rozsudok !“

IV. dejstvo

Antigona sa lúči s priateľmi i so životom.
ANTIGONA: „Rodáci moji, teraz poďte sa
pozerať na mňa, v akej hroznej biede
tu kráčam ako celé nebesá
a slnko objíma môj zrak – ó, veď je je to naposledy !“
V. dejstvo

Theiresias vystríha Kreóna aby ešte zmenil svoje rozhodnutie. Keď Kreón odmietne, vyslovi veštec proroctvo.
THEIRESIAS: „Nuž dobre, teda vedz, že slnko neopíše
na nebesiach mnoho kruhov, a už budeš
musieť za tých mŕtvych jedným
mŕtvym
z vlastnej krvi zaplatiť.“

Epilóg
Keď sa Kreón predsalen rozhodne poslúchnuť veštca, je už neskoro. Antigona sa obesila v hrobke, Haimón sa prebodol mečom, keď zistil, čo sa stalo, Kreónova manželka Eurydika tiež spáchala samovraždu, keď sa dozvedela o smrti syna.
PRVÝ POSOL: „My plniac rozkaz zdeseného
(smrť Antigony) vladára, sme nazerali dnu a
zazreli sme v hrobke, celkom vzadu, chúďa
dievča, ako visí, uškrtená vlastným
závojom, a Haimón jej objíma trup a
vzlyká nad svojou, už mŕtvou, nevestou a
nad otcovým činom.

(smrť Haimóna) A vtedy nešťastný
syn, nahnevaný na samého seba,
obrátil svoj meč a vrazil si ho do pŕs...“

DRUHÝ POSOL: „Ako vravím –
(smrť Eurydiky) prebodla si srdce vlastnou rukou
od zármutku nad správou, že Haimón nežije.“

KREÓN: „Príď, ó, príď,
privolávam ťa, osud, príď a privoď
ten úder, ktorý naraz ukončí môj život !
Príď, ó, príď,
lebo nemám prečo žiť !“

NÁČELNÍK ZBORU: „Iba rozvážni ľudia vedia byť šťastní.
Človeka,
ktorý si mnoho o sebe myslí a používa veľké
slová
neminie veľký trest a konať s rozvahou sa
naučí
až na staré kolená.“.