Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku. (J. Conrad – Lord Jim)

Spoločenské pomery: 30. roky

Hlavné postavy:

Drak: 

Martin Lepiš Madlušovie - hrnčiar, bojuje za svoju česť, citlivý, samotár
Eva Jariabková: - starostlivá, citlivá
Šimon Jariabek
Richtár

Dej:

Šimon Jariabek a Eva sú manželia, no spávajú oddelene. Šimon, po návrate z krčmy u Baumhorna, oznamuje Eve, že sa vrátil Drak. Ona zostala stáť a nič nechápala. Drak býval vo vyžihárni za dedinou. Cez deň ho vídali v jame na hlinu, za hrnčiarskym kruhom alebo pred rozpálenou pecou. Evin celý príbeh jej 20 rokov sa tu pred ňou znovu vynoril. Dnes vedela, že on jej vlastne nikdy nepatril, pretože nepatril nikomu. Bol vždy sám. Sám proti všetkým, proti nej i proti sebe samému.

Drak sa stal nešťastím dediny. Ohne, povodne, hlad a choroby sprevádzali jeho kroky a boli pamiatkou na jeho prítomnosť. Tak aspoň usúdila dedina a taká musela byť pravda. Starý Lepiš Madlušovie našiel ho vraj pred rokmi povyše Boce, keď sa vracal z jarmoku. Starý Lepiš ho vôbec nepúšťal od seba, preto sa vôbec nedostal medzi deti svojho veku. Drak obchádzal ľudí v širokom oblúku. Dedina ho preto jednoducho nebrala na vedomie. Neskôr jeho opatrovník zomrel – padol do jamy na hlinu, Drak ho priniesol domov, ale keď šiel po ľudí do dediny, opatrovník zomrel a po rokoch, keď sa na dedinu začalo valiť nešťastie za nešťastím ľudia si spomenuli znovu na túto príhodu. Vznikla verzia, že Drak ho vraj jednoducho zabil, pretože prísny starec stal sa mu nepohodlný a pretože sa ulakomil na jeho peniaze.

Ľudia začali Drakovi robiť napriek. Neskôr mu otrávili aj psa. A tu sa stal z neho opravdivý drak. Šiel za nimi do krčmy, kde ich zahnal do kúta, zbil a podpálil. Posedel si za to 2 mesiace. Meno Drak mu odvtedy prischlo navždy. Nik ho inak nevolal a všetci verili, že jeho prítomnosť v dedine môže značiť len nešťastie. Potvrdilo sa to ešte toho roku, keď prišla suchota a neúroda, a keď ľudia začali puchnúť. Drak si raz doviezol hliny a niekto ho pritom pristihol, tak to povedal ostatným ľuďom, myslel si však, že to je pšenica. Keď však za ním prišli, videli, že to nie je pšenica, ale mysleli si, že to je múka. A tak tam po nej šlapali a napchávali si ňou klobúky, pretože hlad im natoľko zatemnil zrak, že nevedeli rozoznať múku od hliny.

No napokon to predsa rozoznali. Boli presvedčení, že im učaroval, že začaroval múku na hlinu a ukrutne sa zahral s ich biedou. Nenávideli a preklínali ho ešte viac. Nemou dohodou dospeli k rozhodnutiu, že ho musia odstrániť spomedzi seba. Nevedno však, kto sa na to odhodlal a kto to spravil. No jedného rána našli ho pastieri vystretého, s ošklivou ranou na čele v tej istej jame, kde našiel smrť starý Lepiš. Eva Hajnákovie za ním hneď, keď sa to dozvedela, bežala. Stará sa o neho, a preto celá dedina na ňu zanevrela.

Po 2 týždňoch sa Drak postavil na nohy a nasledujúceho rána našla Eva vyžiháreň zamknutú. Sedávala tam deň po dni, ale Drak sa nevrátil. Nepamätá sa, ako prečkala rok a potom ešte jeden. Vie len, že sa jej medzitým narodil syn, ktorého si vzala stará mať z druhej dediny, že po 2 rokoch prišiel za ňou do komory Šimon a že ona bola natoľko otupená a on natoľko opitý, že im obom na ničom nezáležalo, ani vtedy, ani potom, keď stála s ním bez party pred oltárom. Čakala, že Drak sa jedného dňa vráti, a potom to všetko prestane ako dlhotrvajúci sen. A teraz sa teda vrátil. Vrátil sa k nej a k synovi. Vie, že sama nie je dnes taká, ako bývala pred rokmi, a hádam ani on nie je už ten, čo býval vtedy.

Keď sa aj ostatní ľudia dozvedeli, že sa vrátil, začali našľapovať opatrnejšie, hovoria skoro šeptom a strhávajú sa pri každom hrmote. Drak raz prišiel do krčmy. Nikto ho vlastne celkom určite nepoznáva. Nikto si ho takto nepredstavoval. Zmenil sa náramne a vo všetkom. Napil sa, nejedol a odišiel. Šimon chce odísť z domu, od Evy, ktorá je pred bohom i pred ľuďmi jeho ženou, ale pred ním samým je cudzoárom zaťatým a nepoddajným. Eve chcel povedať, že sa jej Drak vrátil a že môže ísť k nemu, že jej nebude brániť, pretože on, jej muž, odíde ešte tej noci a urobí miesto tomu druhému. No zmohol sa iba na 3 slová.

Eva však zostala so Šimonom, ale Šimon nevie, či naozaj, preto sa rozhodne zabiť Draka. Vybral sa za ním aj so sekerou. Vidí, ako Drak ošetruje lastovičie hniezda. Šimon si to teda rozmyslel. Jeho úloha bola skončená. Keby sa tam bol ukázal chlap, správali by sa ako chlapi. Keďže sa zjavil taký, čo sa zamestnáva vecami pre chlapa nepochopiteľnými, nevyrušoval ho a odišiel. Drak sa vrátil do Jána. Až do Jána bolo všetko tak, ako malo byť. Po Drakovom príchode však prišla náhla suchota. Na Eve nebolo badať nič. Nik ju s Drakom nevidel, nik ju nepristihol na podozrivom mieste, hoc baby striehli na každý jej krok. Ani v jej tvári, ani v jej pomere k Šimonovi nebadať nijakú zmenu.

Na konci Kôprovej hlboko v Temných smrečinách pasú sa voly. Sú tam uväznené, lebo tam horí, a taktiež sú hladné. Muži majú preto poradu so starostom. Potom prišiel za nimi Drak. Chce previesť voly cez Závory a chce za to iba to, aby mu dovolili kopať znovu hlinu pod Peklom. Starosta mu to dovolil, ale povedal, že ak sa do týždňa nevráti, zhorí jeho chalupa do základov. Odkedy sa Drak vrátil do dediny, Šimon Jariabek sa ho ani nedotkol. Nakoniec jeho posielajú s Drakom po čriedu do Temných smrčín. Tí dvaja pohli sa z domu na mraku. Tí dvaja nemajú si však čo povedať. Kráčajú mlčky, naoko len na pár krokov, v skutočnosti na míle vzdialení od seba. Čím ďalej je zrejmejšie, že v hre, do ktorej sa Šimon s Drakom pustil, nie je v stávke už len Eva, ale ešte aj čosi iné, ako sú Evine pohľady a jej úsmevom poodhalené zuby. Je to hádam jeho alebo Drakova česť. A je to hádam aj stratená dôvera ľudí. Napriek odcudzeniu, ktoré sa medzi nich znova dostalo, cíti Šimon, že ich spolu viaže akési nadmieru mocné puto.

Šimonovi sa zdá neprirodzené, že Drak od prvého dňa stále niekam odchádza, nevídať ho často celý deň a často sa nevracia ani na noc. Raz stretli 2 Poliakov a Drak sa s nimi poznal. Šimon si myslí, že im predal čriedu. Preto ho Šimon šľahol bičom a zbil Poliakov. Drak však Šimona zrazil k zemi a upadol do bezvedomia. Odniesli ho do koliby. Keď sa prebudil, videl, že tam hodujú a je tam s nimi aj nejaké dievča. Potom z koliby utiekol a podpálil Drakovu vyžiháreň. Nazdal sa, že pohľad na horiace Drakovo stavanie vzbudí v ňom pocit uspokojenia a zadosťučinenia. No nestalo sa to ani ono, naopak, doľahla naň temná nevôľa a pocit zbytočnosti a daromnosti toho, čo práve vykonal.

A iba teraz si uvedomil, že sa vracia z prehranej bitky a že ho podľa toho akiste aj privítajú. Podpálil Drakovu chalupu. Ale je to len prázdne a lacné gesto, ktorým zbytočne na seba upozornil, pretože v skutočnosti prichádza ako porazený. Neostáva než vziať na seba všetky následky, ktoré privodili temné a nezmyselné udalosti v Smrečinách, Tichej a Tomanovej. Šiel za richtárom, ale ten sa iba smial.

Išli naproti Drakovi. Priviedol stádo a prišla s ním i dievčina z koliby. Je to jeho žena Žoška. Šimon zistil ako sa mýlil. Drak sa na Šimona nenahneval. Vrátil mu len to, čo on dávno predtým vykonal jemu. Šimon dal Evke kúdeľ, ktorá tá bola symbolom toho, že na ňu myslel a ona si uvedomila, čo pre neho znamená (nevedel jej to vyjadriť slovami nebol veľmi výrečný). Kým bol preč, zistila, že ho má rada, bez príchodu Draka by si to asi neuvedomila.

V epilógu je rozprávanie starej mamy vnukovi. Rozprávka končí klasicky: Mali sa radi a žili spolu šťastne, kým nepomreli.