Hlavné postavy:

Jaško Mihálik: - pochádzal z Oravy, neskúsený, naivný
Chrchliak: - trhan, nechcelo sa mu robiť, len sa povaľoval, chvastal sa, mal nečisté myšlienky, pekne spieval
Starý Sojčiak: - pochádzal zo Spiša, je to Jaškov strýko
Etelka: - faktorova dcéra, nedotknutá a čistá

Dej:

Dej rozpráva starý Sojčiak. Chrchliak prišiel raz podvečer do koliby. Utiekol vraj z Ilavy, zľutovali sa nad človekom, nachovali ho a vyspal sa u nich. Potom vysvitlo, že všetko o tom árešte bola bájka. Odporný to bol chlap, celý vytrasený; duša doň iba spávať chodila. Bol však hrdý na svoj spev. Jašek Mihálik, keď ho počul po prvý raz, div sa nerozplakal, div sa mu k nohám nehodil. Chrchliak mu svojimi bájkami celkom učaroval. Sojčiak by nedopustil, aby sa mu čo len vlas skrivil na hlave.

Pokladal za povinnosť neopustiť ho. Sojčiak mal vtedy vdovicu, ktorú po nedeliach tešieval v zármutku. Netají, že sa úprimne tešil na trochu toho tepla, čo ho pri nej čakalo. Jašek a Sojčiak sú v krčme a Jašek sa stále pozerá jedným smerom – na Etelku. Chrchliakovi sa tiež „páči“ - „Pekná potvorka, práve taká by sa mi teraz zišla“.

Chrchliak si vybudoval plán, ako oberie starého naraz o dcéru i o grajciare. Jašek sa bojí, že mu Chrchliak Etelku zoberie. Obaja sú úplne rozdielni. Jeden z nich nosí v hlave celkom iné veci ako druhý. Jašek v krčme vykročil za Etelkou, ale dostal pohárom medzi oči, preto sa vrátili do koliby. Chrchliak prišiel do koliby až v pondelok za mraku. Začal tam vyťahovať oplzlé obrázky. Mal ich celú zbierku. Madlušovci Chrchliaka obarili a na druhý deň našli jeho brloh prázdny.

Do koliby prišiel o 3 týždne faktor, ktorý hľadá Chrliaka a je veľmi nahnevaný, ale Chrliak tu nebol. Bol preč a s ním aj Etelka a faktorových tisíc zlatých. Chrchliak sa vraj celú noc vrtel okolo Etelky. Nahučal do nej viac, ako vedela pochopiť. A nad ránom stretli ich Kokavci až na Vlčej jame v starého stodole. A od tých čias chodil za ňou noc čo noc. Vedel, že mu starý dcéru nedá. Vzal si ju teda sám.

Jašek sa vydal hľadať Etelku a Sojčiak ostal u svojej vdovice, kde mu bolo dobre, ale jedného rána sa vytratil z jej domu a nastavil líca volajúcim diaľkam. Faktor od tých čias preklial dcéru do čiernej zeme. I keby sa dozvedel, kam sa podela, nešiel by za ňou. A vyšmáral by ju bičom zo dvora, keby sa mu sama vrátila. Sojčiak sa vybal hľadať Etelku a šiel rovno do Prešporku, pretože Chrchliak mohol ísť iba tam, kde sa hovorí po nemecky, pretože okrem našsky a nemecky inakšie nevie.

Keď tam prišiel, našiel si prácu v prístave a večer obchádzal všetky putiky a krčmy. Tam ju však nenašiel, ale raz sa vybral do kostola a tam ju stretol, a keď odchádzala, pustil sa za ňou, ale neoslovil ju. Na druhý deň za ňou už šiel. Etelka mu najskôr neverí, ale nakoniec ho vpustí do bytu (po tom čo jej povie, že je z Liptova – rodného kraja). Sojčiak jej rozpovedal celý príbeh a Etelka sa rozplakala. Potom si všimol, že byt, kde býva je veľmi špinavý. Neskôr prišiel Chrchliak.

Sojčiak sa skryl za skriňu v kúte pri dverách. Chrchliak Etelku bije a bere jej peniaze. Podíva sa ešte na ňu, odchráča a chystá sa pľuvnúť. V tú chvíľu skočil na neho Sojčiak. Hodil po ňom stoličku, vytrhol mu nôž a dvakrát ho pichol do hrdla. Sojčiak a Etelka odchádzajú domov. Prišli do koliby, prespali tam a starý Sojčiak sa na druhý deň vytratil, nechcel byť pri tom, keď sa stretnú. Až za tmy sa vracal domov. Cez odchýlené dvere videl v pozadí a mäkkom lôžku z jedlovej čečiny, ako spali bok po boku. Nadránom Sojčiak zobudil žandárov v Mikuláši a oznámil im, že zabil Chrchliaka. Uverili všetkému. I oni, i neskôr sudcovia. Na Etelku sa ho nikto nespýtal.