Titus podvedie Marca aj svojho syna a sám si namiesto nich odsekne ruku a dá ju Áronovi.

TITUS: Odovzdaj, Áron, ruku vládcovi !
Tá ruka, povedz, vždy ho chránila
pred nástrahami; nech ju pochová;
viac zaslúžila by si.

Áron ho zradí a prichádza posol, ktorý prináša dve hlavy a ruku.

POSOL: Vznešený Titus, zlá je odmena
za dobrú ruku, čo vládcovi
dal poslať ! Pozri, hlavy tvojich synov!
Hľa, ruka – s pohŕdaním vrátená !
Žiaľ majú za hru, činy na posmech.

Titus, Lucius a Marcus sa chcú pomstiť za Lavíniu, za ruku, za Quinta, za Martia a za celý Rím a Lucius má plán.

LUCIUS: Zverbujem medzi Gótmi armádu:
Neujdú pomste Saturninus a Rím..

Lavinia napíše nohami do piesku, že ju znásilnil Demetrius a Chiron a Marcus, Titus a Luciov syn prisahajú pomstu. Áronovi s Tamorou sa narodí syn (černoch), o ktorého narodení vie iba pesúnka, pôrodná baba, Tamora a Áron. Áron hneď pestúnku zabije a chce zabiť aj pôrodnú babu, aby to zostalo čo najviac utajené. Keďže černoch by na kráľovskom dvore spôsobil škandál, má plán.

ÁRON: Mám rodáka, čo býva obďaleč:
včera mu žena dala potomka.
Jej podobný je, biely ako vy.
Ta choďte, matku zlatom obdarte
a všetko podrobne im vyložte:
že dieťa čaká veľká budúcnosť
a môže zdediť rímsku korunu;
zaujme miesto môjho potomka
a utíši tak búrku na dvore.

Cisár a Tamora sa dozvedia, že sa na Rím ženie gótske na čele s Luciom. Cisár vyšle Tamoru, aby líškaním presvedčila Andronica, aby to zastavil a odstránil Lucia. Árona Titus zajme a chce zabiť jeho i jeho syna. Áron však donúti Lucia prisahať, že ak nechá jeho syna žiť a vychová ho, všetko mu rozpovie, ako čo bolo. Lucius prisahá a Áron mu všetko rozpovie o Bassianovi, o Lavinii, o Tamore, o dieťati a na záver sa priznáva, že je diabol, a že chce robiť ešte viac zla.

ÁRON: Ak vskutku diabol je, chcem diablom byť,
v pekelných plameňoch sa zadúšať
a byť tvoj nerozdvojný spoločník,
čo utýra ťa trpkým jazykom !

Titus pozve na hostinu Tamoru aj s manželom a zajme Tamorinich synov. Podreže ich a z ich kostí, krvi a mäsa pripraví paštétu. A Titus sa na hostine pýta Saturnina.

TITUS: Vznešený cisár, ráč mi vysvetliť,
či Virginus správne urobil,
ak pravou rukou dcére život vzal
len preto, že sa dala zneuctiť ?

SATURNINUS: Urobil správne, Andronicus.

TITUS: Výborne ! Presný dôvod uvádzaš.
Ja vidím v tom však vzor, či predobraz,
že mal by som tak isto urobiť.
So svojou hanbou, Lavinia, zhyň
a svojou smrťou smútok zo mňa sním !

A Titus Laviniu zabije. Potom Tamore oznámi, že v paštéte, čo zjedla, boli jej synovia a zabije ju. Na to Saturninus zabije Tita a Lucius zabije Saturnina. Nakoniec sa novým cisárom stane Lucius a dá popraviť Árona, ktorého posledné slová boli:

ÁRON: Nie, nie som malé dieťa. Nebudem
sa kajať za to, čo som vykonal.
Keby to záležalo odo mňa,
tisíckrát horšie veci napácham.
Ak niekedy som dobro vykonal,
z celého srdca dnes to ľutujem.



KONIEC

(a všetci žili šťastne až kým nepomreli :).