Dcéry a zaťovia sa čoskoro pohoršovali, keď ho videli, ako pokračuje v obchodovaní, hoci v tom bola celý jeho život. Päť rokov znášal ich naliehanie, no napokon súhlasil, že sa utiahne do ústrania a bude žiť z peňazí utŕžených za predaj obchodu a zo zisku z posledných rokov.“

„Otec Goriot je skvelý!, ozval sa Eugène spomenúc si, ako ho v noci videl drviť pozlátené striebro.“

„Tento otec dal všetko. Celých dvadsať rokov dával svoje vnútro, svoju lásku; v jednom dni rozdal svoj majetok. A len čo bol citrón dobre vyžmýkaný, kôrku z neho pohodili dcéry na rohu ulice.“

„Niet zásad, sú iba udalosti: niet zákonov, sú iba okolnosti: nadpriemerný človek spojí udalosti a okolnosti a sám ich usmerňuje.“ (Vautrin,)

„Srdce je pokladnica, ak ju vyprázdnite naraz, ste na mizine.“

„Chcem pracovať vo dne v noci a chcem za svoje bohatstvo vďačiť iba vlastnej práci. Čo je krajšie, ako zamyslieť sa nad svojím životom a zistiť, že je čistý ako ľalia? ........ Len čo sa Rastignac uvidel taký pekne oblečený, s peknými rukavičkami, v pekných topánkach, v tom okamihu zabudol na svoje cnostné rozhodnutie.“

„Priznávam sa, že som Jacques Collin, zvaný Oklamsmrť, odsúdený na desať rokov. ....... už nebol ani človekom, ale prototypom celej degenerovanej vrstvy divého i mysliaceho, surového i poddajného národíka.“ (Vautrin)

„Obe majú srdce z kameňa. Priveľmi som ich ľúbil, aby ony aspoň trochu ľúbili mňa. ..... Človek musí umrieť, aby spoznal, čo sú to deti.....Nie, neprídu, viem to už desať rokov. Vše som si to hovorieval, ale netrúfal som si to uveriť.“ (Otec Goriot na smrteľnej posteli)

„Bol to statočný, čestný človek, nikdy nekričal ako ostatní, nikomu neškodil a nikdy nič zlé neurobil.“ (Christophe na pohrebe)

„A teraz uvidíme, kto z koho!“ A súboj, na ktorý vyzval spoločnosť, začal tým, že odišiel na večeru k panej de Nucingen.“ (Eugène Rastignac v úplnom závere románu).