William Shakespeare sa narodil v roku 1564 v malom vidieckom mestečku Stratforde.

Pochádzal z drobnej buržoázie. Počas svojich štúdií sa naučil po latinsky, ale na univerzitu sa nedostal. Oženil sa veľmi mladý, osemnásťročný. Mal deti a musel sa starať o rodinu. O pár rokov neskôr odišiel do Londýna a dal sa k divadlu. Hrával, režíroval a písal hry. Stal sa divadelným podnikateľom a jedným z viacerých spolumajiteľov divadla Glóbus. Avšak život v Londýne sa mu znepáčil. Mal vtedy asi 47 rokov. Rozhodol sa, že prestane písať a venovať sa divadlu.

Vrátil sa do rodného mestečka, kúpil si dom a dožíval na vidieku v rodinnom kruhu. Nie však dlho. Umrel ako 52 ročný. Pochovali ho doma, v stratfordskej katedrále.

Prvá polovica Shakespearovho diela je renesančná, optimistická, ovplývajúca veselými komédiami.

Druhá polovica je temná, pesimistická, nabitá tragikou a pocitmi márnosti a nezmyselnosti všetkého. Na rozhraní medzi týmito protichodnými obdobiami stojí Hamlet, ktorý už zreteľne naznačuje zvrat k tragickému pocitu života.

Hlavné postavy:

Hamlet – kráľ Dánska (duch),
Hamlet – kráľov syn,
Gertrúda – kráľovná Dánska,
Claudio – kráľov brat, Horatis,
Mariello – Hamletovi priatelia,
Ofélia – Hamletova milá,
Polónio – Oféliin otec,
Leatues – Oféliin brat a iní.

Hamlet – je renesančný hrdina, ktorý verí vo veľké myšlienky a čisté ľudské vzťahy. “Byť, či nebyť – to je otázka.”

Idea – boj za spravodlivosť, odsúdenie ľudskej ctižiadosti po bohatstve

Téma – Zavraždenie Hamleta (kráľa Dánska)

Tak, ako vo všetkých hrách Williama Shakespeara, i v jeho diele Hamlet nás slovo za slovom, veta za vetou strhuje stále hlbšie prúd neobyčajnej životnosti, neobyčajnej životnej pravdivosti.

Pri čítaní jeho diela som sa naraz ocitla vo svete, ktorý mi bol prekvapivo blízky, zrozumiteľný, aj keď si neprestávam uvedomovať, že je to svet starý niekoľko storočí, aj keď je to svet kráľov, princov, šašov a víl, svet “mŕtvych dám a kniežat minulých vekov.”

Možno, že práve táto neobyčajná životná pravdivosť spôsobila, že som Shakespeara pochopila takého, aký je a dokázala som pochopiť a porozumieť jeho dielam.

Dnes už môžeme len ťažko prehliadnuť všetky state, štúdia a knihy, ktoré vznikli vytrvalým hľadaním zachovalých predlôh Shakespearových lyrických hrdinov.

Shakespeare je ako máloktorý iný spisovateľ a básnik hlboko zakorenený vo svete svojej doby, a to nielen v skutočnom, reálnom svete, v Anglicku svojho storočia, mohutnejúci, bohaté zemi v plnom rozmachu, ktorého výrazom bol nepochybne i rozmach vtedajšieho anglického a najmä Shakespearovho divadla, rovnako hlboko kotvia Shakespearove myšlienku svojej doby, a to ako celkovým pohľadom na život, tak detailnými názormi na jeho jednotlivé oblasti, najmä na oblasti umenia a poézie.

Pri čítaní jeho diela som neraz postrehla, že jeho názory sa v mnohom líšia od našich. Shakespeare žil v dobe, keď spisovateľom, básnikom tak nezáležalo na jedinečnosti a v osobitosti svojho diela. Preto ani Shakespearovi a jeho súčasníkom nešlo o to, aby svetu odhalili svoje srdce a aby sa mu spovedali.