Ľudo ONDREJOV (19. 10. 1901 – 18. 3. 1962)

Občianskym menom sa volá Ľudovít Mistrík. Detstvo prežil v obci Kostiviarska (teraz je súčasť B. Bystrice) v rodine stolára-modelára. Navštevoval ľudovú školu vo Sv. Jakube (teraz súčasť B. Bystrice), meštiansku školu v Banskej Bystrici. Roku 1920 absolvoval notársky kurz a pôsobil na notárskych úradoch v Hrochoti, na Dobrej Nive a v Slovenskej Ľupči. Nadviazal styky s organizáciou komunistickej strany v Banskej Bystrici a pracoval v automobilových dielňach, neskôr ako šofér z povolania. V roku 1928-33 bol úradníkom Matice slovenskej v Martine, potom až do roku 1938 pôsobil ako profesionálny spisovateľ. V tomto období zaujal pozornosť Š. Krčméryho, ktorý v Slovenských pohľadoch publikoval prvú Ondrejovovu báseň.

Tvorba: Martin Nociar Jakubovie, Rozprávky z hôr, Mámenie, Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy, Africký zápisník, Horami Šumavy

Zbojnícka mladosť

Je súčasťou trilógie do ktorej patria: Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy.

V Zbojníckej mladosti je opísaný mozaikový, pritom ucelený obraz Jergušovho detstva. Je to dielo, ktoré nemá výrazný dej, takže je o ňom vôbec ťažko rozprávať. Mladého hrdinu autor uvádza do styku so svetom dospelých, so svetom triednych protikladov a odcudzených ľudských vzťahov, ktoré Jerguša odpudzujú a poburujú. Návrat na salaš sa stáva prejavom odporu, a tiež hľadaním istoty. V tomto diele sa nachádza veľa nárečových a archaických slov, ktoré autor využíva najmä v priamej reči. Do deja sú často vložené lyrické opisy prírody. Ondrejov opisuje všetky Jergušove zážitky hrdinovými očami. Vo veľkej miere vychádza zo zážitkov z vlastného detstva. Autor v knihe sleduje, ako si hrdina pomaly rozširuje okruh svojho poznania. Opisuje a stavia sa na stranu tých, ktorých kapitalistická spoločnosť utláča a oberá o pohodu a pokojný život. Spomína slnko, radosť a pokoj, keď opisuje jednoduchých ľudí z horských samôt, salašov a dedín, no keď má zobraziť život panský, využíva chlad, chmáry a des.