Erich Maria Remarque

Bol nemecký spisovateľ, vlastným menom Erich Paul Kramer. Narodil sa 22. júna 1898 v Osnabrücku (Nemecko) v rodine kníhviazača a zomrel 25. septembra 1970 v Locarne. Vyštudoval univerzitu v Münstere. Roku 1916 odišiel do vojny ako dobrovoľník, ale už v roku 1918 bol zranený.

Spočiatku chcel byť hudobníkom a neskôr maliarom, ale skutočnosť bola celkom iná. Vystriedal mnoho povolaní, bol obchodným cestujúcim, agentom s náhrobkami, učiteľom, varhaníkom, reklamným pracovníkom, účtovníkom a i. Od roku 1923 bol jeden rok redaktorom v Hannoveri. Behom svojho života cestoval po Taliansku, Švajčiarsku, Balkáne a Turecku. V roku 1931 sa presťahoval do Ascony vo Švajčiarsku. O dva roky neskôr v Nemecku fašisti spálili jeho knihy a roku 1938 ho zbavili občianstva. Roku 1939 odcestoval do New Yorku, kde získal americké štátne občianstvo, neskôr sa však vrátil do Švajčiarska.

Patrí k najobľúbenejším autorom 20. storočia, možno preto, že jeho tvorba bola ovplyvnená Jackom Londonom, Ernestom Hemingwayom alebo nórskym spisovateľom Knutom Hamsunom (ktorý však sympatizoval s fašistickým hnutím v Nórsku). Remarqueove diela sa vyznačujú humanitou, ale hlavne sú výrazne protifašistické a spoločensko-kritické. Žiaľ, jeho význam je často podceňovaný. Hrdinovia jeho diel sú vždy nejakým spôsobom postihnutí vojnou, alebo sú to mladí ľudia, ktorí si nemôžu nájsť miesto v spoločnosti. Tiež Remarqueove výrazové prostriedky sú typické. Využitím podrobnej charakteristiky postáv, prvku expresionizmu, naturalistických popisu scén na fronte a aj hrubých slov v niektorých situáciách dodávajú celému dielu osobité kúzlo.

Jeho vrcholným dielom je sugestívne napísaný román Im Westen nichts Neues (Na západe nič nového), ktoré vyšlo roku 1928 v časopise, ale až o rok neskôr knižne. Líči v ňom na základe vlastných skúseností vojnové hrôzy očami mladého vojaka a zbavuje čitateľa akýchkoľvek ilúzii o vojnových hrdinstvách. Kniha mala veľký úspech a šokovala hlavne svojím reportážnym a dezilúznym štýlom, miestami až detailným pohľadom na svetovú katastrofu. Podľa motta je kniha pokusom podať správu o generácii, ktorá bola zničená vojnou - i keď unikla jej granátom.

Mýtus frontového kamarátstva preneseného do civilného života je obsahom menej úspešného románu Der Weg zurück (Cesta späť) z roku 1931, ktorý je voľným pokračovaním románu Na západe nič nového. Celá kniha je vlastne zamyslením nad vojnou a nasledujúcej dobe. A nad tým, či sa naozaj bojovalo za „dobrú vec", či len z rozmaru generálov.

Zo života nemeckého antifašistického emigranta čerpá román Arc de triomphe (Víťazný oblúk) vydaný roku 1946, ktorý sa stal bestsellerom.

Heroický román z prostredia koncentračného tábora - Der Funke Leben (Iskra života) z roku 1957 je inšpirovaný väznením a smrťou jeho sestry.

Z obdobia druhej svetovej vojny čerpá román Zeit zu leben, Zeit zu sterben (Čas žitia a čas umierania). Je jeho príspevkom k otázke viny a tragédie nemeckého národa. Záver je ideovo problematický. Má mnoho spoločného, ale i odlišného s románom Na západe nič nového. Oba zachycujú vojaka na fronte, doma na dovolenke a po návrate na front. Ale v tomto románe sa dejiny posunuli, tento krát dobývalo svet hitlerovské Nemecko v mene nacistických ideí a Remarque vypovedá o ich ničivej obludnosti.

Ironicky založený román Der schwarze Obelisk (Čierny obelisk) z roku 1956 predstavuje (s využitím komických prvkov) obdobie inflácie v Nemecku a patrí k najlepším Remarqueovým dielam.

Ďalej napísal Die Traumbude (Domov snov) - 1920; Stacion am Horizont (Stanica na obzore) - 1928; Drei Kameraden (Traja kamaráti) -1938, ktorého námetom je život „stratenej generácie" po prvej svetovej vojne; Liebe deinen Nächsten (Miluj blížneho svojho) - 1941; Der Himmel kennt keine Günstlinge (Nebo nepozná vyvolených) - 1961; Die Nacht von Lissabon (Noc v Lisabone) - 1962, Schatten im Paradies (Tiene v raji) - 1971; Die Frau mit den goldenen Augen (Žena so zlatými očami) - 1918 a divadelnú hru Die letzte Station (Posledna stanica) - 1956.