Šli sme na kávu, no náš rozhovor bol taký, „na silu“.
Robil som na východe, riaditeľ vodohospodárskeho družstva. Z môjho platu sa dalo celkom schopne vyžiť. Všimol som si, že komunisti už dlhšie sledujú moju činnosť. No dalo by sa tam kryť ilegálnu prácu. Tak som im začal pomáhať. Robil som spojku, komunistom som bol osožný. Zomrel mi otec. Prišiel som do Bratislavy, Peter na pohreb neprišiel. Dopočul som sa, že kandiduje za poslanca DS. Na východ som sa už nevrátil. V Bratislave mi ponúkli miesto vedúceho skupiny pre vodohospodárske problémy. Vzal som. Našiel som si ženu. Bolo mi nanajvýš dobre. Prešlo pár rokov. Už bola jar 1950. Večer zazvonil telefón, Peter, vraj či môže prísť na dve noci ku nám prespať. Mal v Bratislave nejakú prácu. „Prečo nie!“, potešil som sa, zaspomíname. Bavili sme sa perfektne, ráno odišiel a večer zase prišiel. Druhá noc už bola iná. Povedal: „Čudujem sa ti, že im slúžiš.“. Nerozumel som mu ani po jeho ďalších ve-tách. No niečo mi vŕtalo v hlave. Ráno už ho nebolo. Čudný človek.
O týždeň niekto zazvonil. Uniformy. Asi to bude omyl. Zobrali ma so sebou. Celého ma preštudovali. Od detstva až po dnešok. Vraj útek za hranice, prečo mi ho pripisovali. Chceli, aby som sa priznal. Na nič také som nepomýšľal. Potom my povedali o Petrovi. Pomoc nepriateľovi štátu. Ak sa priznám bude vraj lepšie. Priznal som sa, podpísal som. Na súde sa so mnou nehrali.15 rokov. Po roku dovolili návštevu žene. Nemala kde bývať, nemala prácu. Vraj jej bude lepšie bezo mňa. Rozvod som podpísal. Nemalo to zmysel, nepodpísať. Osem rokov som si odsedel, a potom ma pustili. Mal som dobré ponaučenie. Stal som sa lepičom gumených dlaždíc. Mne táto robota vyhovuje. Nechcem viac. Vedúci nášho oddelenia zdiera všetkých pod ním o časť ich mzdy, Dr. Peter B. Keby to bol niekto iný, niečo by som povedal, ale takto to neviem, nemôžem to urobiť.
Kádrová legenda
Autor sa v bratislavskej kaviarni stretne s dvoma neznámymi. Achi mu rozpráva svoj príbeh, v nádeji, že ho upúta a autor zaplatí jednu fľašu koňaku.
Achimov otec, pôvodom Nemec, bol správca rumunských kráľovských statkov, ešte v čase kráľa Karola. Achiho otec bol surový. Achiho často bil a rozkazoval mu. Poslal ho na vojenskú školu, kde Achi čítaval ruskú zakázanú literatúru. Vytvoril ilegálny ľavičiarsky krú-žok. V roku 1941 sa Karolove Rumunsko rozsypalo. Museli utiecť z krajiny. Achi sa vtedy premohol, buchol otca bičom po tvári a utiekol za hranice. Našli ho ruský vojaci, dali ho do väzby a poslali ho na sever stavať zapolárnu železnicu. Tam sa Achimovi dostala do ruky Erenburgova tvorba, ktorá ho ovplyvnila.