Anastasie sa vydala za šľachtica, grófa de Restaud, druhá, Delphine si vzala bohatého bankára, pána de Nucingen. Boli to manželstvá uzavreté zo ziskuchtivosti a v oboch prípadoch sa končia neverou. Goriot nepokarhá dcéry za ich konanie, ale všetku vinu zvaľuje na zaťov. Ľudia pre neho neexistujú s výnimkou Rastignaca. Je to študent, ktorý zanechal v mestečku matku a dve sestry. Jeho sesternica, pani de Beauséant ho uvádza do vyššej spoločnosti. Mladý Rastignac si uvedomuje, že získať miesto v spoločnosti bankérov a maklérov môže iba bohatstvom a láskou. Rastignac si získal dôveru pani de Restaud a de Nucigen. Dozvedel sa, že život bankára je skromnejší ako predpokladal. Otec Goriot sa necháva okrádať svojimi dvoma dcérami. Aby im zaistil miesto na výslní v najlepšej spoločnosti, postupne predáva svoj majetok. Otec Goriot si veľmi obľúbil mladého Rastignaca, pretože miloval jeho dcéru. Kvôli nej sa vzdal štúdia, aby mohli spolu navštevovať opery. Takýto ľahkomyseľný život sa nepozdáva Vautrinovi. Tento bývalý trestanec vystupuje v penzióne ako obľúbený a zámožný občan. Je to človek ohromnej energie, ktorý vie veľa o živote a ešte viac o svete intríg. Pozná zákony kapitalistickej spoločnosti, ale nebojuje proti nej, snaží sa ju podrobiť. Ide chladnokrvne vpred, neodradia ho ani zločiny. Navrhne Rastignacovi inú cestu k bohatstvu. Cestu cez zločin. Rastignac sa mu ubráni aj vďaka svojej naivnosti a vidieckej ťažkopádnosti, ktorou pomalšie chápe zlo a so strachom sa díva, ako až treba klesnúť, aby si človek zaistil miesto hore. Posledné scény románu sa odohrávajú v paláci pani de Beauséant a v izbe otca Goriota. Slávnostný ples u pani de Beauséant je po sklamaní v láske jej posledným plesom na rozlúčku s parížskym svetom. Zatiaľ, ošetrovaný Eugénom, úbohý otec Goriot umiera. Veľmi nešťastný a trpiaci hovoril namáhavo hlasom podfarbeným hnevom:" Neprídu. Ani jedna. Človek musí umrieť, aby poznal čo sú to deti.. Ach priateľ môj nežeňte sa, nemajte deti! Vy im dáte deti, ony vám dajú smrť. Vy ich uvediete do sveta, ony vás z neho vyženú."
Anastázia nakoniec predsa prišla. Vtedy však už otec zápasil so smrťou v agónii. Pohreb otca Goriota bol ako pohreb jedného z najposlednejších bedárov. Takto sa končí život otca Goriota, ktorý ľúbil svoje dcéry po celý život a urobil pre ne všetko.

Hlavná myšlienka
Tragédia meštiaka Goriota je svedectvom o morálke spoločnosti, v ktorej moc peňazí narušila najzákladnejšie ľudské vzťahy. Autor útočí na ľudské city, ktoré sú aj v tých najdôležitejších situáciách tlmené vedomím, že len úspešní ľudia sú naozaj ľudia.