Ľudo Ondrejov
1901 - 1962
Vlastným menom Ľudovít Mistrík. Detstvo a mladosť prežil v dedine Kostiviarska pri BB, z toho prostredia čerpal námety pre svoju tvorbu.
Do literatúry vstúpil filozofickou skladbou Martin Nociar Jakubovie (1932) - v tejto skladbe sa striedajú básne s básňami v próze - v tomto diele autor vyjadril svoju životnú filozofiu - dej sa zakladá na SYMBOLOCH
Dej diela
Hlavný hrdina opúšťa rodný dom medzi horami, lúči sa s matkou a vydáva sa na cestu. Chce nájsť spravodlivosť a chce pomôcť všetkým ľuďom. V meste sa však stretáva s biedou, trápením a nepochopením. Po rokoch sa so zranenou dušou vracia medzi hory, aby tu našiel liek na svoje bolesti a nový zmysel života.
V tejto skladbe sa objavujú mnohé prvky, ktoré o niekoľko rokov neskôr uplatnili predstavitelia NATURIZMU, napr. útek z civilizácie do prírody, uplatnenie básnických prostriedkov v pr=oze, zvieratá ako symbol dobra.
Vrcholom jeho tvorby je „vrchárska trilógia" - dielo pozostávajúce z 3 častí (románov):
- Zbojnícka mladosť - dielo LP (naturizmu)
- Jerguš Lapin
- Na zemi sú tvoje hviezdy
Dielo Zbojnícka mladosť je román o harmonickej jednote človeka a prírody, o ideálnom svete, v ktorom vládnu najušľachtilejšie hodnoty - priateľstvo, láska, odvaha, spravodlivosť, telesné i duševné zdravie. Témou je čarovný svet detí, ich nápadov, hier, zážitkov a príbehov uprostred krásnej prírody. Autor poetizuje detstvo a život na dedine, má veľké porozumenie pre svet detí a pochopenie detskej duše. Prejavuje sa tu i zmysel autora pre sociálne cítenie a spravodlivosť. Týmito vlastnosťami autor obdaril aj svojho detského hrdinu Jerguša Lapina.
Jerguš je dieťaťom prírody, miluje voľnosť a slobodu, už v 1. kapitole Narodenie zbojníka vidno spätosť človeka s prírodou. Vo chvíli Jergušovho narodenia je vonku búrka, vietor - dianie v prírode predznamenáva jeho osud: „Bola noc. Vietor sa hneval. Skákal po stromoch ako veličizná opica, rehotal sa ako byvol. V tej chvíli narodil sa malý zbojník Jerguš Lapin." Jerguš rozumie prírode až natoľko, že jeho kamaráti to pokladajú za čarodejníctvo. Autor vyzdvihuje jeho zvedavosť, šikovnosť, sebavedomie, zmysel pre spravodlivosť - to všetko prostredníctvom jeho konania (nepriama charakteristika). Jerguš sa postupne dostáva na čelo chlapčenského kolektívu, jeho soc. cítenie sa prejavuje najskôr v podobe súcitu s kamarátmi žijúcimi v zlých sociálnych podmienkach, neskôr v podobe trpkej skúsenosti s mestom (negatívny zážitok z továrne). Povýšenosť a bezcitnosť ľudí z mesta ho vyháňa späť do vrchov. Jeho návrat na salaš znamená rozlúčku s detstvom, je gestom odporu k nespravodlivosti a hľadanie istoty.
Kompozične je román nenáročný. Skladá sa z radu epizodických príbehov, ktoré napokon vytvárajú celistvý obraz. Každý Jergušov zážitok tvorí osobitnú kapitolu s vlastným názvom.
Jazyková stránka:
- jazyk je poetický a ľudový
- autor oživuje prírodu a zosobňuje ju (využíva najmä personifikáciu, napr. vietor sa hneval, po dvore plazila sa noc ...)
V celom diele Ľ. Ondrejova dominuje láska k dobrým a spravodlivým ľuďom a k prírode.
