„Á, pozrite na Pottera ako sa perfektne vyhol dorážačke! Je pýchou chrabromilu nielen ako vinikajúci stíhač, ešte je tu aj jeho minuloročný blesk- najlepšia a najrýchlejšia metla aká bola kedy na metlobalovom zápase! Táto metla má zabudované autobrzdy a ....“ „Jordan!“ ozval sa hlas profesorky McGonagallovej, „Platia vám za reklamáciu blesku?!?!“ „Nie, pani profesorka.“ „Tak nás informujte o priebehu zápasu!!“ Vtom si Harry všimol v hľadisku Rona s Hermionou. Ron sa postavil a mával mu z celej sily. Harry by mu bol odmával, keď zrazu zbadal ako sa nad tribúnou niečo trbliece a ešte videl ako tam Ron ukazuje prstom...........to je OHNIVÁ STRELA! Harry sa okamžite otočil až ho prekvapilo ako rýchlo sa tam rúti. „výborne Harry Potter!“ fandil mu Lee Jordan. „Ehm.. prepáčte pani profesorka...“ Harry sa obzrel a videl ako sa za ním rúti Malfoy. No, keď sa potom otočil strela tam už nebola. Ale zato schytal obrovský buchnát do chrbta. „Uhni!“ zavrčal mu potom Malfoy. Harry vedel, že ho Malfoy chce vyprovokovať, aby ho sotil aj on, a aby ho odpútal od ohnivej strely. No Harry sa nedal a vrhol sa do stredu ihriska, kde mal najlepší výhľad. PSSSS skoro ho trafila dorážačka, ktorú naňho poslal slizolinský odrážač. PSSSS .Ale toto už nebola odrážačka, ani prehadzovačka, ba ani ohnivá strela.... to bolo.... to bol kameň? Pýtal sa Harry sám seba. Pozrel sa do smeru odkiaľ kameň letel a zbadal ako sa naňho škaredo vyškiera. Niečo mu zasvišťalo pri uchu. Niečo maličké......pssssss........Harry videl ako sa Malfoy naňho vrhol. A vtedy mu došlo, že to bola ohnivá strela! Obzrel sa, ale nič tam nebolo. Vtom si Harry všimol, že Malfoy má tiež blesk. „Tak čo, hrnčiar!“ kričiac si Malfoy poťažkával ďalší kameň v ruke. „Daj sa vypchať Malfoy!“ poradil mu Harry. „Načo! Aj tak by si si ma nedal do svojej zbierky!“ nadúval sa Malfoy. „Teba by si do zbierky nedal ani Voldemort!“ Harry sa rútil na niečo malé blyštiace sa. PSSS! Okolo Harryho ucha niečo presvišťalo. Zase to nevedel rozoznať, no potom prišiel nato, že to doňho Malfoy hodil ešte v tej rýchlosti aj kameň. „No poď,....poď....“ šepkal Harry svojej metle. A ešte viac sa k nej prikrčil. Dobehol trochu Malfoya, no ten mal ešte stále od neho náskok asi tri metre. Malfoy zrazu spomalil. Harry ho ihneď predbehol. Vrhol sa z metly, lebo si myslel, že mu je Malfoy ešte stále v pätách. Načiahol ruku, že chytí ohnivú strelu, ale zatiaľ cez ňu len bezhlavo preletel. Pozrel sa do ruky. Nič! Nič! Nič v nej nebolo. Keď vstal dolámaný pozrel na Malfoya ako robí na metle čudné kúsky- to sa tak zvíjal od smiechu. Keď sa prestal točiť, pozrel na Harryho veselo s tými jeho zamračenými tmavými očami. „Malfoy, za to ťa...“ mrmlal si Harry, popritom tú ruku, v ktorej mal mať ohnivú strelu, pevne uzavrel do päste, a potom aj druhú. Už dávno nebol taký naštvaný, ako je teraz na Malfoya. Mal chuť niekomu poriadne nakopať do zadku.