Keď sa Malfoy otočil, Harry videl, že má vystretú ruku a v nej má- má ohnivú strelu!!!! Slizolinčania a ich fanúšikovia vybuchli od nadšenia.
„To bo podlý trik Malfoy!“ kričal Harry na Malfoya svojím tenkým hlasom. Malfoy sa naňho pozeral a usmial sa. Lee Jordan bol tiež dosť dlho ticho. Potom už len povedal: „Zápas sa skončil.“ Chvíľku trvalo, kým diváci prišli na to, kde ohnivá strela je. Ťuklo im to, keď Harry odchádzal z ihriska.
Celý čas mu vŕtalo hlavou: Kedy len mohol tú ohnivú strelu chytiť?!? Keď si Wood všimol, aký je Harry smutný, podišiel k nemu potľapkal ho po chrbte. „Auč.“ „Prepáč.“ ospravedlňoval sa mu Wood rýchlo.
„ale musíš sa naučiť aj prehrávať Harry, nie vždy musíme vyhrať.“ „O to mi nejde Oliver, ide o to, že ma Malfoy podrazil!!!!! Vyčaroval mi pred očami tú ohnivú strelu! To vysvetľuje aj jeho skrytý prútik pod habitom!“ „Hlúposť.“ Povedal Wood pokojným hlasom. Harrymu to pripomenulo Dumbledora. „A ona mi samozrejme zmizla! Už viem, ako ju dostal! Privolávacím zaklínadlom!!“ Harry videl, že Wood si z toho nič nerobí. Vôbec ho nepoznával, Wood ešte nikdy nebol taký kľudný a hlavne keď išlo o metlobal. A ešte aj so Slizolinom, a to nehovorí, že prehrali!
Ako sa všetci vracali do šatní, Harry kútikom oka pokukoval o Slizolinčanoch a videl, ako si Malfoya pohadzujú vo vzduchu. „Keby im tak spadol.“ Ozval sa za Harrym Ronov hlas. „Keby si popritom zlomil väz...“ dodala na druhej strane za Harrym Hermiona škodoradostne. „Ach!“ vzdychol si Harry a pozrel na svoj blesk.

Piata časť: Vražda na ministerstve

Na druhý deň mali hodinu obrany proti čiernej mágii. Harry, Ron a Hermiona sa ako za každým obedom vybrali na ďalšiu hodinu. Učebňa bola a možno ešte aj je na poschodí. „Čo sa deje?“ opýtal sa Ron, keď sa pod nimi pohli schody. „Schody nemajú čo robiť,“ naštvala sa Hermiona, „a k tomu ideme ešte neskoro!“ „Našťastie je to hodina obrany proti čiernej mágii, neviem neviem čo by sme boli robili, keby boli elixíry.“ Harry mal pravdu. Snape by im bol určite stiahol 20 bodov za meškanie. Ako sa tak ponáhľali bežiac po dlhom červeno-vzorovanom koberci, ktorý bol pretiahnutý cez chodbu, samozrejme aj s obchádzkou kvôli schodom, prišli konečne pred dvere triedy. Boli otvorené. Totiž to bolo tak, že dvere boli umiestnené napravo pred nimi, takže ich z triedy nemohol vidieť nik. Ani oni nevideli, čo sa práve deje v triede. Počuli iba profesorku McGonagallovú ako niečo dôležito hovorí. „Rýchlo poďme!“
Kričala potichu Hermiona. „Nie!“ stiahol ju Harry za ruku. „Počkáme kým vyjde.“ „Presne, Harry má pravdu, počkáme, kým tá ťava dokecá (Hermiona sa naňho zamračila), a potom vojdeme do triedy akoby nič a môže sa vrátiť Moody.“ potvrdil Ron.