m-m-m-m-my ...my s.sme....“ nejak sa Ron zadrhol pri pohľade do Dumbledorových modrých očí. „My sme sa vás prišli opýtať, či by ste nemohli ísť s nami....“ povedal Harry dôrazne, až mu Ron závidel, že sa nebojí tých jasnomodrých očí. „ Nó...“ zamyslel sa Dumbledore. Harry priam počul, ako si Ron v mysli opakuje: Jasné chlapci, jasné chlapci... „Jasné chlapci.“ Povedal Dumbledore, akoby počul Rona aj on. „Dnes aj tak nemám nič na pláne (Ron otvoril dokorán oči), ale vezmeme so sebou aj profesora Snapa. (Ron sa nadul a privrel oči, ale keď naňho Dumbledore pozrel, ihneď sa mu tvár vrátila do pôvodného stavu.) Sľúbil som mu, že preňho mám jeden malý darček a myslím, že nič viac si neželá.“ „Nie pán profesor.“ bránil sa Harry. „Nemyslím, že to preňho bude perfektný darček, keď má ísť s nami.“
A tak sa poobede vybrali Harry s Ronom do klubovne hneď po veštení (Na veštení profesorka Treawleyová –myslím, že sa tak nepíše- ako vždy predpovedala Harrymu smrť, čo meral ako rekordný čas, lebo mu to spomenula už päťkrát a Ron si ževraj v škole prírode zlomí ruku). Obliekli si svoje habity, prezuli sa do topánok a vybrali sa do Vstupnej haly pred veľkou sieňou. Snape tam už stál a sále si mangľoval to svoje čierne pero. Ako zbadal, že sa blížia, otvoril bránu a vyšiel von. „Pozor Harry!“ varoval Ron Harryho, „už sa blíži POHROMÁÁÁ!!“ Keď vyšli z hradu uvideli ako si Snape nasadá do nejakého známeho auta. Dumbledore už sedel zapáskovaný so smiešnou prilbou na hlave. Ron sa začal smiať. Harry sa tiež začal smiať: „Prestaň!“ Pozeral na Rona s úsmevom, „Ron! Pozri!“
„Jé, to je naše auto!“ ziapal Ron. Auto akoby ho počulo – aspoň desaťkrát zatrúbilo, a pritom sa zasvietilo a zase zhaslo. Harry sa zase začal smiať a pozeral na Dumbledora – asi si myslel, že to on zapríčinil ten hukot a zohýnal sa ku kormidlu. Keď už boli pri aute Dumbledore sa spýtal Snapa: „Severus, nestlačil si niečo?“ Ron sa až zohol od smiechu a držal si ústa, akože sa nesmeje. Lenže to mu nepomohlo, lebo sčervenal. Potom sa už aj Harry smial, lenže nie na Dumbledorovi, ale na Ronovi. Dumbledore sa otočil: „Dobrý deň vám prajem. Weasley, čo je vám také smiešne?“ Ron sa schoval za sedadlo. „No tak! Aj ja sa chcem zasmiať!“ trval na svojom Dumbledore. Neskôr sa otočil aj Snape. Harry sa otočil, aby Snape nevidel, že sa smeje aj on. Ron sedel za Snapom – na pravej strane. Snape sa pozrel na Rona, ten si kusol do pery a povedal: Nh s pasfi– čo znamenalo nech sa páči. „Pán profesor Snape ,“ dorehotal sa Harry, vytrhol Ronovi z rúk prihlášky a dal ich Snapovi, pričom sa naňho usmieval.