„Malfoy.“ Ron a Hermiona od prekvapenia nadskočili. Avšak Harryho ani nemyklo. Tušil, že za tým niečo bude. Pamätal sa, ako Draco vtedy nadával na Hermionu, a ako hovoril, že ona pochádza z nečistokrvnej rodiny. A aký je on čistokrvný :čistokrvný idiot: pomyslel si Harry a trochu sa pousmial. Teraz mu už všetko zapadá. Už aj vtedy na metlobalovom svetovom pohári, kde sa zjavilo temné znamenie, ho rozbolela jazva ešte pred tým, než ho našli. Tým znamením si asi povoláva druhov – myslel si Harry, potom musel byť aj Voldemort niekde nablízku. Pochvíli Harry pomaličky vstal, obliekol si habit a ešte raz sa pozrel Voldemortovi zoči-voči do tej jeho tajomnej a chladnej tváre. „Mal by som byť pyšný, že je medzi nami ďalší čistokrvník,..... ale nejako na to nemám náladu, keď viem, že si to ty.“ povedal mu Voldemort chladne. Potom sa zamračil a videl už len ako sa Harry otočil a habit sa za ním len tak vlnil. Harryho potom rozbolela jazva. Vedel, že za to môže Voldemort. Ale nenechal sa odradiť. Pokračoval ďalej vo svojej ceste do klubovne, a popri tom ešte zrýchlil. Bolesť sa sále zosilňovala, avšak keď bol Harry dostatočne vzdialený od Voldemorta bolesť prestala. Harry zastal na točitom schodisku, oprel si najprv ľavú ruku, potom o ňu hlavu a druhú ruku si priložil k očiam. Stále mu hlavou chodila tá istá myšlienka: Prečo ja? Ako je to možné? Veď môj otec ani matka..... Potom sa postavil a ďalej kráčal do chrabromilskej klubovne, úplne zabudol, že hore ešte zostala Hermiona, Ron a Sirius. Čo mu ešte nechýbalo - cestou stretol bandu idiotov - Malfoya, Grabba a Goyla. „Hey Potter! Čo ti horí habit, že tak zdrháš??!!“ počul ako sa Grabbe s Goylom rehocú. „Sklapni čistokrvný idiot!“ zreval Harry na Malfoya ako nikdy predtým. „Pozor Potter, idú dementori!“ a Harry počul ako sa Slizolinčania rehocú ešte hlasnejšie. Keď Harry vošiel do klubovne, bola skoro prázdna, ihneď zabočil do chlapčenských spálni. Vo veži boli tak dlho, že keď Harry prišiel ku svojej posteli bola už vonku tma. Prezliekol sa do pyžama, sadol si k oknu a pozeral sa na tmavú nočnú oblohu. Sledoval hviezdy a bolo z toho všetkého taký omámený, že miesto bielych bodiek videl obrysy svojich rodičov. Otec sa naňho usmieval a mamka mu aj zakývala. Harry si sklonil hlavu ku kolenám a z očí sa mu vykotúľala malá slzička za rodičmi.... Tretia časť: Hoina elixírov

Na nasledujúci deň Harry nepovedal pri raňajkách ani slova. Ron sa s Hermionou rozprávali , hovorili ako Hermiona už skoro dobehla to, čo vymeškala, za tie dni čo nebola v škole.