Joanne Kathleen Rowling Harry Potter a Vládca temnôt - 5. diel (vymyslené pokračovanie)

UPOZORNENIE
Najprv by som vám chcela napísať, že to nie je ozajstný Harry Potter 5, ktorý napísala J.K.Rowling. Toto je moje pokračovanie Harryho Pottera. Pokračuje to takto:
Objavil sa jeden oveľa väčší čarodejník - SITH, ktorý je oveľa horší (aspoň tak sa o tom hovorí) ako Voldemort. Dokonca aj Voldemort sa ho bojí, ale niektorí vravia, že s ním spolupracuje...

Časť prvá: Polnočný súboj

Takže skončilo to tak, že Harry dostal od Siriusa 2 listy, v prvom bolo, že sa má s ním stretnúť hore v najvyššej veži a druhý bol trochu čudný, pretože bol písaný prilepenými písmenami z novín a hovoril Harrymu, že má ešte dnes (dnes ako dnes) o polnoci prísť do veže, aby mu niečo dôležité povedal. ,,To sa mi nezdá“, poznamenala Hermiona, ,,ako môže Sirius chcieť, aby sa Harry tak veľa krát trmácal po škole. Myslíš, že Sirius zato môže?“ ,,Nie.“ odvetil Harry, ,,myslím, že zato môže Snape.“ ,,Ale Harry, veď vieš Dumbledore mu verí.“ pripomenul mu Ron. ,, Nech mu verí, povedal svoje Harry, ,,kto povedal, že mu mám veriť ja.“
,,Takže ta ozaj chceš ísť?“ opýtala sa ho Hermiona. ,,Poď Ron.“ ,,Ja tu na vás počkám.“ pozerala na nich Hermiona, akoby ich mala vidieť posledný krát. ,,Tak ahoj Hermiona.“ pozdravil ju Harry. ,,Ahoj.“ Pozdravil sa aj Ron. ,,Máte presne pätnásť minút nato, aby ste sa dostali do veže.“ oznámila im Hermiona, keď sa pozrela na hodinky. ,,Nebuďte dlho!“ zakričala za nimi do tmy, keď vyšla spoza obrazu tučnej panej, no nevidela ich aj keby stáli pred ňou, pretože si vzali neviditeľný plášť.
,,Auč!“ zajačal Ron. ,,Prepáč.“ ospravedlnil sa mu Harry. Obaja vedeli, že pod plášťom nie je bohvieako veľa miesta. Keď už boli v hornej veži, Harry počul šramot vo vedľajšej izbe. ,,Počul si to?“ šeptavo hovoril Ron. ,,Poďme sa tam pozrieť.“ šepkal Harry. ,,Alohomora.....“ šepotal ďalej. Izba bola prázdna.
Harry s Ronom videl iba prázdne biele steny a veľké čierne okná bez skiel. ..Tu nič nie je.“ šepol Ron.
Zrazu sa za nimi zabuchli dvere. ,,Niekto nás chcel odlákať!“ povedal Harry už normálnym hlasom.
,,Dofrasa!“, zajačal Ron, ,,pozri Harry! Zabuchli nám neviditeľný plášť!“ Harry vyšiel spod plášťa.
,,Ty ostaň skrytý.“ Povedal mu Harry. ,,Čo chceš urobiť?“ vyčítal mu Ron. ,,Použijem privolávacie zaklínadlo na môj nový Nimbus 2002 .“ ,,Chytré.“ Pochválil ho Ron. Keď Harry privolal svoju metlu, hneď na ňu skočil a opýtal sa: ,,Ron pohni sa!“ ,,Čo myslíš, že robím?“ ozvalo sa za Harrym.
Kúsok preleteli na metle, a potom zosadli v hornej veži.

,,Je tu niekto?“ ozval sa Harryho hlas. ,,Háló!“
Pokračoval Harry. ,,Si tu smraďoch?“ spýtal sa. ,,To myslíš mňa?“ ozval sa za ním Ron.
,,Ále, ále,.....“ ,,Malfoy!“ zakričal Ron a pritom zoseba zhodil neviditeľný plášť. ,,Weasley......, vedel som, že pán Hrnčiar nepríde sám“ ozval sa Malfoy škodoradostným hlasom. ,,Takže to ty si mi napísal
ten list.“ oboznámil sa Harry. ,,To sa dalo čakať,,,,“ povedal Ron za nimi. ,,A ty kde máš svojich bodyguardov ?“ spýtal sa ho Harry. Ron sa začal rehotať. ,,Čo sa smeješ Weasley.....,povedz, je tvoja mamka ešte stále taká tlstá ako bola minulé leto, alebo ju už nerozoznáš od kuželky.“ uškrnul sa Malfoy.
,,Sklapni Malfoy,“ poradil mu Harry, ,,tvoja mamka sa tiež tvári, ani čo by mala pod nosom kopu hnoja, alebo to bolo preto, že si s ňou bol ty?“ Videl ako šla Malfoyovi puknúť hlava. ,,Crucatio!“ zvolal Malfoy. ,,Okamžite ho nechaj!“ skričal na ňho Harry, a pritom sa pozeral, ako sa Ron zvíja na zemi.
,,Mám z teba urobiť fretku??!! Imperio!“ začal Harry čarovať. Malfoy odrazu prestal. Ani Ron sa už nezvíjal na zemi. Malfoy počul hlas hlboko vo svojom vnútri: Pusť ho, pusť ho! Harry si spomenul ako ho Voldemort vtedy začaroval, aby povedal, že ešte chce dostať jednu dávku Crucatia a spomína si aj to, že namiesto toho, aby povedal, že chce povedal: ,,NEODPOVIEM!“ Keď sa Malfoy znovu prebudil
vyzeral, ako keby nikdy nepoznal bolesť, akoby sa mu skončil príjemný sen. ,,Keby Snape vedel..“ začal Malfoy podlo. ,,Presne, keby vedel,“ vzdychal utýraný Ron, ,,aký si sprostý“
,,Poď Ron.. ideme.“ Povedal Harry, a pritom upieral vražedný pohľad na Malfoya. Ron pomaly vstal,
zobral plášť a podišiel k Harrymu. ,,Toto,...... toto ti Harry Potter zaplatím! Poviem to svojmu otcovi,
a potom ......“ ,,Nebojím sa Voldemorta.“ Prerušil ho Harry a ešte raz sa výhražne pozrel na Malfoya,
a potom odišiel. Malfoy na ňho vyvalil oči. ,,Čččo si to povedal?“ ozval sa Malfoy stočený na zemi. ,,Dobre si počul.. béééá!“ vyplazil mu jazyk Ron. ,,S tebou a ešte porátam Weasley!!!“ počuli Harry s Ronom, keď schádzali dolu točitým schodiskom. Na druhý deň, keď Harry a Ron všetko vyrozprávali Hermione, pozrela na nich: ,,Ale jednej veci ešte stále nerozumiem...“ Ron na ňu nechápavo pozrel. ,,Čo urobí Smraďoch s Voldemortom, keď si príde po jedlo??“ ,,Myslím, že ho bude musieť zobrať so sebou.“ Napínal sa Ron. ,,A keď ho uvidia, tak odpadnú
A mi budeme mať celý hrad len pre seba!“ tešil sa Ron.

Hermiona na ňho nudne pozrela: ,,Nie, takto by to určite neurobil...“ ,,Skade vieš?“ zase začal Ron. ,,V každom prípade by ho nemal pustiť z očí...“ premýšľal Harry. Hlavu mal podopretú pravou rukou, ktorú mal opretú o roh kresla. ,,Alebo ho, rehotal sa Ron, ,, prepašuje ako fretku??“




Časť druhá: Smrťožrútske znamenie

Bolo za päť minút jedenásť a Harry, Ron a Hermiona už stály nastúpený vo veži. Stihli sa aj naraňajkovať, ale musia sa poponáhľať, pretože majú hodinu obrany proti čiernej mágii, a potom elixíry. Hermiona sa pozerala, akoby do nej plnou silou buchla odrážačka, na malú nixu. (Nixa - +malý pestrofarebný vtáčik, čo sa živý trávou a vie čítať ľudské myšlienky. Ron sa pozeral na oblaky a Harry
bez slov pozeral, ako sa tam niekde v zakázanom lese trbliece zrazu červené, potom niečo zelené,
modré...... ,,Jaj!“ všetci traja sa prebudili na hlasné brechanie psa. To bola asi Harryho najvtipnejšia časť života! Smraďoch – teda Sirius bol priviazaný o metlu (nieže si budeš myslieť, že na nej visel ako obesený...). Bol práveže začarovaný, akoby sa niesol vo vzduchu. Skôr to vyzeralo, ani čoby lietal. ,,No ale toto...“ povedal Ron a skoro vybuchol ako načasovaná bomba. ,,Vidíš, hovorila som ti Harry, že si nemusíš robiť starosti.“ (Ináč Aďka, ciciak leží na knihe Harry Potter 4, sranda,,, nie?? J)
,,presne Hermiona, tvoj krstný otec to zariadil Harry.“ Harry mu chcel odpovedať, ale aj jeho ovládol neuveriteľný smiech. Totiž to bolo tak: Voldemort sedel na metle -ak sa to dá tak povedať, že sedel- s tým jeho chladným výrazom a na tvári mu bolo vidieť, že má zdvihnuté ľavé obočie. A ešte k tomu za ním „letel“ smraďoch. To si mala vidieť ten Voldemortov výraz!!! Smrteľný pohľad + vražedný úškrn. Ron to nevydržal a zvalil sa na zem. Harry sa oprel o stĺp. Hermiona si obidvoma rukami držala ústa. Potom sa smraďoch odpútal od metly a skočil do veže. Vtom sa premenil na Siriusa. „Ahoj Harry.“ Slušne sa pozdravil Sirius. „Ahoj,“ vydal zo seba Harry po dlhej chvíli.. „ahahahááá“ začal sa zase smiať. „ Harry, čo je?“ pozeral na ňho nechápavo Sirius. „ To nič Sirius.“ povedal napokon Harry,
Červený ako fretka na grile. „ Sirius“, začala Hermiona, „prečo si nám nepovedal, aby sme ti kúpili
(premeriavala si Hermiona Siriusa) nejaké nové oblečenie?“ Sirius sa na seba pozrel. Mal oblečené čierno-sivé (sivé už asi od špiny a prachu) nohavice s roztrhanými teniskami. Pulóver bol samý fľak
(keby mal čo jesť, napísala by som, že ten fľak je asi z jogurtu). „Sirius, čo máš s rukou?“ vyzvedal Ron.

Sirius mal obviazanú ľavú ruku okolo zápästia. „Ale veď viete...“ začal. Všetci (jasné okrem Voldemorta, ktorý mal v očiach stále Harryho) naňho prekvapene zízali. „Čo?“ „Susedia..“ zašepkal. Aha! Svitlo im. Sirius mal len jedného- teraz nového suseda- lorda Voldemorta. Voldemort zatiaľ zosadol z metly
a stál vo vzduchu. „Váu.“ Šepla Hermiona Ronovi a pritom doňho džubla, „Voldemort musí naozaj dobre ovládať obranu proti čiernej mágii.“ „Ale samozrejme“ opakoval Ron, „keď chce byť dobrým čiernym mágom, musí ovládať možnosti svojich protivníkov – obranu proti čiernej mágii. “Harry kútikom oka pokukoval po Voldemortovi, ale aby si ho vyhodil z hlavy podišiel k Siriusovi a tak mu ani Voldemort nemohol zízať do tváre. Harry si vyzliekol svoj habit, potom aj svoj červený pulóver, až mu ostalo len biele tričko – s veľkým H od pani Weasleyovej. „Nechaj si ho“ podával Siriusovi pulóver. „Ty ho potrebuješ viac než ja.“ Dodal a snažil sa vyzliecť ten starý fľakatý sveter, čo mal na sebe Sirius. Sirius videl, a aj vedel, že vzdorovať mu je ako byť najlepším priateľom s Voldemortom. Keď si obliekol pulóver, pekne sa mu odvďačil. Sranda, ale pulóver mu bol akurát. Pokiaľ sa pozrel na Rona a Hermionu ako vyvaľujú oči na Voldemorta, pomojkal sa s pulóvrikom. Potom sa tiež otočil a dodal: „Váu, Voldi, nevedel som, že tak dobre ovládaš obranu proti sebe. Aha, pozri, aký mám sexy sveter!
Nó, neviem, neviem, či by ti nejaký smrťožrút daj niekedy sve...“ „Buď ticho.“ povedal chladne. „Mám
oveľa vernejších ľudí, ako ty tých troch blbcov. Za mňa by aj obetovali život. Veď Harry videl (povedal Voldemort prvý krát Harryho prvé meno) ako si červochvost obetoval ruku, keď ma... “ „Klídek Voldi,
škodí to nervom a ja nemám chuť kupovať ti ďalšie lieky.“ „Ty si predsa začal!“ nedal sa Voldemort. „Za to všetko môže ten malý chlapec, keby som ho bol vtedy zabil!“ rozčúlil sa Voldemort, až mu bolo vidno na rukách žily. Ron si všimol, že mu sčervenelo smrťožrútske znamenie. Iba Ron ho mohol vidieť, lebo Voldemort si vtedy nachvíľu vyhrnul rukáv. „Ach.. “ zajačal Harry. „Harry, čo je Harry!“ upokojoval ho Sirius, až si musel čupnúť aj on. „Hehehééé........“ zasmial sa podlo Voldemort potichu. „Preboha!“ vykríkla Hermiona a ukázala na Harryho holé rameno. „Čo? To nie je možné..“ zopakoval Sirius. Harry si pozrel na ruku a nemohol tomu uveriť. Mal na nej Temné Znamenie! „Ja, ja som smrťožrút? Ako je to možné?“ Voldemort mal prvý krát zvedavý pohľad na Harryho. Prišiel až k Siriusovi, no ruky mal stále prekrížené.

Teraz už aj Hermiona uvidela, ako sa mu trbliece temné znamenie. „Výborne,“ znovu sa Voldemort podlo usmial a chladným hlasom pokračoval:„ aspoň ťa teraz môžem týrať hocikedy sa mi zachce. Nemusím vidieť ani tvoju odpornú tvár. Konečne vidíš, že si jeden z nás, aj keď sa mi to vôbec nechce veriť. Preto ťa nikdy neviem poraziť, spojenci proste nebojujú. Mohol so si odpustiť to celé trápenie... Keby si teraz povstal ako smrťožrút, možno by som ti odpustil
Všetky tvoje hnusné prevynilosti.“ Voldemort si začal čistiť špinku pod nechtom. Nachvíľu pustil oči s Harryho, no potom sa zase k nemu vrátil. Harry mu pozrel do očí, no potom sa radšej pozrel dolu do zeme, vtedy si spomenul ako si dal prvý krát na hlavu storočný Rokfortský klobúk a ako ho prehováral,
aby šiel do Slizolinu. Že bude robiť veľké veci, veď to má všetko v hlave. A aj sa pamätá, ako chytil do ruky prvý krát svoj prútika ako ním prešla neopísateľná moc. Vari je to osud on sa mu vzoprel? Má sa teraz poddať Voldemortovi a ďalej žiť ako smrťožrút? Má spolupracovať s Malfoyom a znepriateliť sa so Siriusom, Moodym, Dumbledorom, Hermionou, Ronom.... Nie. Harry nie je jeden z tých, čo sa hneď vzdá. Bude bojovať hoci aj proti svojmu osudu, keď to ináč nejde. Nikdy a ešte raz NIKDY sa nevzdá svojich priateľov. Radšej zomrie v boji, ako by sa mal vzdať všetkého toho, čo má. A kým si to Harry tak v hlave poukladal, zobrazila sa mu myšlienka, ktorá sa mu zobraziť nemala: Keď mu Voldemort zabil rodičov, ako to keď je už teraz smrťožrút, že ho Voldemort
Chce zabiť. Bol vtedy taký hlúpy, že si zabíjal všetkých ľudí? Alebo ešte nevedel, že zo slávneho Harryho Pottera sa stane jeho spoločník. Osud zdá sa, má zvláštny zmysel pre humor. „Voldemort,“ začal Harry ťažkým hlasom, „ako to, že ma chceš zabiť a ja som tvoj spoločník?“ Voldemort naňho vrhol ten svoj nenapodobiteľný pohľad:„Mňa tiež nikto neprial za smrťožrúta. To sa ti muselo určite vytvoriť postupom času. Takýto čarodejníci, ktorým sa vytvorí tajomné znamenie sú nadpriemerný. Zatiaľ boli len traja: Ty ,ja a zakladateľ čiernej mágie. Bohužiaľ o ňom neviem nič. Ale stále nemôžem pochopiť, ako to, že si jeden z nich? Ty to máš mať všetko v krvi? Ha! Ale, keď to máš naozaj všetko v krvi....., tak potom....“chvíľu sa Voldemort zamyslel. „Ale Harry nie je zlý!“ bránila Harryho Hermiona. „Tomu nemôžem uveriť. On a môj nástupca??!!“ zhrozil sa Voldemort. „Nie, nie... Je ešte jeden čistokrvný.......ale o ňom silne pochybujem.......“ „ Kto?“ spýtal sa veľa významne Sirius.

„Malfoy.“ Ron a Hermiona od prekvapenia nadskočili. Avšak Harryho ani nemyklo. Tušil, že za tým niečo bude. Pamätal sa, ako Draco vtedy nadával na Hermionu, a ako hovoril, že ona pochádza z nečistokrvnej rodiny. A aký je on čistokrvný :čistokrvný idiot: pomyslel si Harry a trochu sa pousmial. Teraz mu už všetko zapadá. Už aj vtedy na metlobalovom svetovom pohári, kde sa zjavilo temné znamenie, ho rozbolela jazva ešte pred tým, než ho našli. Tým znamením si asi povoláva druhov – myslel si Harry, potom musel byť aj Voldemort niekde nablízku. Pochvíli Harry pomaličky vstal, obliekol si habit a ešte raz sa pozrel Voldemortovi zoči-voči do tej jeho tajomnej a chladnej tváre. „Mal by som byť pyšný, že je medzi nami ďalší čistokrvník,..... ale nejako na to nemám náladu, keď viem, že si to ty.“ povedal mu Voldemort chladne. Potom sa zamračil a videl už len ako sa Harry otočil a habit sa za ním len tak vlnil. Harryho potom rozbolela jazva. Vedel, že za to môže Voldemort. Ale nenechal sa odradiť. Pokračoval ďalej vo svojej ceste do klubovne, a popri tom ešte zrýchlil. Bolesť sa sále zosilňovala, avšak keď bol Harry dostatočne vzdialený od Voldemorta bolesť prestala. Harry zastal na točitom schodisku, oprel si najprv ľavú ruku, potom o ňu hlavu a druhú ruku si priložil k očiam. Stále mu hlavou chodila tá istá myšlienka: Prečo ja? Ako je to možné? Veď môj otec ani matka..... Potom sa postavil a ďalej kráčal do chrabromilskej klubovne, úplne zabudol, že hore ešte zostala Hermiona, Ron a Sirius. Čo mu ešte nechýbalo - cestou stretol bandu idiotov - Malfoya, Grabba a Goyla. „Hey Potter! Čo ti horí habit, že tak zdrháš??!!“ počul ako sa Grabbe s Goylom rehocú. „Sklapni čistokrvný idiot!“ zreval Harry na Malfoya ako nikdy predtým. „Pozor Potter, idú dementori!“ a Harry počul ako sa Slizolinčania rehocú ešte hlasnejšie. Keď Harry vošiel do klubovne, bola skoro prázdna, ihneď zabočil do chlapčenských spálni. Vo veži boli tak dlho, že keď Harry prišiel ku svojej posteli bola už vonku tma. Prezliekol sa do pyžama, sadol si k oknu a pozeral sa na tmavú nočnú oblohu. Sledoval hviezdy a bolo z toho všetkého taký omámený, že miesto bielych bodiek videl obrysy svojich rodičov. Otec sa naňho usmieval a mamka mu aj zakývala. Harry si sklonil hlavu ku kolenám a z očí sa mu vykotúľala malá slzička za rodičmi.... Tretia časť: Hoina elixírov

Na nasledujúci deň Harry nepovedal pri raňajkách ani slova. Ron sa s Hermionou rozprávali , hovorili ako Hermiona už skoro dobehla to, čo vymeškala, za tie dni čo nebola v škole.

„Harry, veď už niečo povedz....“ pobádal ju Ron. „Nemôžeš byť celý deň ticho.“ Dohovárala mu Hermiona tiež. Harry si len odchlípol z pohára a položil ho naspäť na stôl. „Nebuď smutný Harry,“ povedala mu Hermiona do očí, „veď vieš, že nám to je jedno, či si smrťožrút, alebo nie, my ťa s Ronom (ťukla do Rona, aby sa prestal prežierať) vždy budeme mať rady. Aj keby si bol sám Voldemort.“ Hermiona sa začala nútene smiať. „Áno, áno.“ Prikyvoval Ron. Ani sa nepozrel na Harryho a ďalej sa pustil do prežierania. „Ďakujem vám,...... ďakujem.“ Harry vstal od stola a rozbehol sa do klubovne. „Dofrasa, Ron! Zase si to pokazil!“
„Čo ja? Ja som nič neurobil!“ bránil sa Ron. „Aspoň, že sme niečo z neho vytĺkli.“ vzdychla si Hermiona. „Ron,“ povedala po chvíli, „choď za Harrym, zachvíľu sa vám začínajú elixíry a nechceš, aby sa Snape usmieval, že!“ „Jasnačka!“ zakričal jej Ron a vybehol od stola. Nespravil ani krok a otočil sa k Hermione: „Hermiona, prečo nejdeš so mnou? „Ja mám ešte transfiguráciu s McGonagallovou.“
Ron sa vzápätí otočil a Hermiona ešte stihla zachytiť: Tá ma teda nervy! Keď Ron prišiel do klubovne
(teraz mala tučná pani heslo: Dracos fretkos)obzeral sa, či neuvidí Harryho, no bol sa pozrieť aj do chlapčenských spální, ale nikoho v nich nenašiel. Opýtal sa jedného malého prváka, či ho nevidel, lenže ten mu odpovedal: „To je kto?“ Rona išlo z kože vydrať. „Ach! To je ten s tou jazvou v tvare blesku.“
A malému sa to hneď vyjasnilo. Povedal Ronovi, že už dávno odišiel, a tak šiel Ron na hodinu elixírov.
Samozrejme Harry tam už sedel a čítal si minulé učivo – lepšie povedané sa akoby chvíľkovo premenil na Hermionu. „Harry, Harry!“ kričal naňho Ron. Harry sa otočil. „Harry, čo tu robíš tak skoro! Máme ešte desať minút!“ „Hmmm.........“ odpovedal mu smutne Harry. „Čo hm! Poď!“ vytiahol ho z lavice a odniesol z triedy. Potom ho chytil pod krk a prilepil o najbližší stĺp. „Harry, ty nie si smrťožrút, pochop to a ani nikdy nebudeš!“ vrieskal Ron nahnevane. Práve vtedy šiel do triedy Snape. Počul Rona, a tak sa skryl za najbližší stĺp. „Počúvaš ma Harry?“ nútil Ron Harryho. „Nesmieš veriť takým kecom! Aj keď máš dôkazy! A to ti navyše povedal taký idiot!“ stále mu opakoval Ron, aj keď Harry sa ešte stále díval dole na kamenný chodník. „Je to akoby len taká hlúpa tetovačka...“ klesal Ron hlasom, akoby začal plakať. Následne ho pustil a Harry sa mu pozrel do očí. „Povedz mi Harry, veríš mi.......?No tak Harry.“ Ronov hlas sa skrivil do plaču.

„Verím ti,“ povedal potichu Harry, „verím ti, Ron.....“ Toto už Snape nemohol počuť a tak vyšiel spoza stĺpu, akoby len práve teraz dorazil. Akoby to bola len ďalšia obyčajná hodina. Harrymu a Ronovi zostávali už len dve minúty na to, aby sa vrátili do triedy. Ron bol strašne prekvapený, čo to má Snape za čudný výraz v tvári. On sa na nich predsa usmieval! Čo to.. myslel si Ron. To mu totálne preskočilo? Dokonca aj Malfoy s Crabom a Goylom naňho podivne zazerali. „Pán učiteľ...“ začal Malfoy neisto, „Áno Draco?“ usmievavo sa ho opýtal Snape. „Čč-čo budeme robiť na tejto hodine?“ rýchlo si vymyslel nejakú vetu. „Och, toho máme dnes dosť Draco. Ešte nejaké otázky?“ Ron zdvihol ruku. „Fajn.“ Povedal Snape drzo-ignorujúci Rona. „Pán učiteľ! Ešte ja mám otázku!“ vykríkol naštvaný Ron. „Prosím.........WEASLEY.....“ v Snapových ústach znelo Ronove priezvisko, akoby povedal “kravie hovno“ (pardon!) „Hermiona Granderová sa ospravedlňuje, že nemohla prísť na hodinu, lebo šla za profeso...“ „Ja viem,“ prerušil ho Snape, „hovorila mi to vedúca vašej fakulty. Ešte má niekto dotazy?“ povedal opakovane Snape milo. Ron tiež zdvihol opätovne ruku.
„Čo je zase Weasley!“ teraz mu už Ron určite pokazil náladu. Čo pôvodne mal aj v pláne. „Pán učiteľ..,“ začal Ron, „ .....už som zabudol.“ Triedou sa ozval smiech. Aj Harry sa trošku pousmial. Ron si ho všimol a usmial sa na Snapa. „Strhávam Chrabromilu päť bodov! Ešte raz Weasley a pôjdeš so mnou za profesorkou McGonagallovou.“ Pohrozil mu Snape svojím klasickým mrazivým hlasom. No ale Ron si aj tak nedal pokaziť náladu a ďalej sa usmieval, avšak prihlásiť sa sa už radšej nepokúsil. „Tákže....“
pokračoval Snape teraz už výhražne. Popritom sa pozrel na Harryho, ktorý čumel do svojho zošita ako ešte nikdy. Snape videl ako sa Harrymu hýbu pery, a predsa rozprávať ho nepočul. „Pán Potter nám povie, ako získame uspávací elixír, plus čo nám k tomu treba a skadiaľ to všetko vezmeme.“ Snape sa uškŕňal a ťukal si konce svojich prstov o seba. Nastalo ticho a všetci sa otočili k Harrymu. On si to však nevšímal a postavil sa. Ronovi zmizol úsmev. Snape vyzeral pobavene, tušil, že mu Harry odpovie
NEV IEM. Keď sa Harry postavil, najprv si všetkých okolo poobzeral, nadýchol sa a rozvravel sa:“ Cukrovú hubku, meďnatý chvost z fretky typu C, krídla včely medonosnej...“ Snape otvoril doširoka oči. Aj Draco bol prekvapený, oči mu chodili zo Snapa na Harryho. „mmm.....“ mizerne sa rozčuľoval Snape. Keď Harry dokončil, Snape sa už dovtedy otočil k tabuli a začal písať. „To bolo fakt super Harry.“ Pochválil ho Fred, ktorý sedel vpravo od Harryho.

„Dík.“ „Žeby sa Hermiona transfigurovala na Harryho?“ vykladal George. Po hodine mal už Harry oveľa lepšiu náladu a cestou do klubovne sa rozprával s Ronom. „Úžas,“ povedal prekvapený Ron Harryho výkonom, „Cíí! Keď toto poviem Hermione!“

Štvrtá časť: Chrabromil verzus Slizolin

Na druhý deň ráno sa Harry zobudil na hlasný škrekot. „Hedviga!“ zajačal Harry. „ukáž...“ posadil si Hedvigu na ruku,,, pozrel sa na hodinky..... „Prepána! Ron!!!! Vstávaj!“ „Nestihneme elixíry máme päť minút na to, aby sme sa ta dostali!! Pozri nikto tu nie je iba mi dvaja!!!!“ reval Harry na Rona. „Harry...klídek,“ povedal Ron a otočil sa na druhú stranu. „Ron za päť minút máme elixíry!“ Ron sa okamžite prebral a jačal: „Kde mám habit! Kde mám habit! .....aha v skrini....“ Harry skoro spadol na hlavu, keď sa ponáhľali na hodinu. „Prečo si ma nezobudil skôr??!!“ jačal Ron v behu. „Aj ja som len teraz vstal!“ odjačal mu Harry. „Nestihneme to! Nestihneme to!“ „Čoby sme nestihli!!!“ reval naštvaný Harry. „Héééy! Potter!“ Harry počul Malfoyov hlas. „Sklapni Malfoy!“ povedal Harry skôr, ledva mohol Malfoy niečo namietnuť. „Kam sa tak ženiete!“ počuli Hermionin hlas. Ron ju schytil a popri tom hovoril: „Nestihneš elixíry!“ „Truľo!“ buchla ho do ruky Hermiona. „AUČ!“ zjojkol Ron. „A to bolo začo!“ „Dnes je sobota!!!!!!“ kričala Hermiona, aby to počul aj Harry – tridsať metrov od nich.
Harry zastal. „To nie je možné!“ zase jojkal Ron. „Buď rád,“ doporučila mu Hermiona, „Snape by nám zase stiahol 20 bodov, už len zato, že ste udychčaný.“ „Správne, strhávam chrabromilu 20 bodov za urážanie učiteľov Granderová!“ ozval sa za ňou Snape. „A dal by som vám aj trest niečo napísať, lenže ako vás pozdám Granderová, pre vás to trest nebude...“ dodal, keď odchádzal. „Idiot..“ povedal Harry ticho. „Presne.“ Privolila mu Hermiona. Toto sa je ešte nikdy nestalo, aby ohovárala učiteľov -len Snapa
A on to ešte aj počul. „Viete, čo?“ začal Harry, „jemu by sa viac hodilo meno nie Snape, ale Snop.“ „Harry, Harry!“ počul Harry a videl ako sa k nemu rúti Wood. „Zápas sa presúva !“ „Prečo?“ pozeral sa naňho ustarostený Harry. „Zato môže Snape.“ „Zase ten Snop!“ zvrieskol Harry. Wood sa naňho usmial , no po chvíli sa mu úsmev stiahol späť: „Zápas sa hrá dnes. Ale neboj Harry, my ich porazíme.“ Dodal Wood a zase sa usmial.
„Vôbec sme netrénovali!“ „To nevadí! Mám jednu fintu!“ zakričal Wood, keď odchádzal z Veľkej siene.
„Akú fintu??!“ spýtal sa Harryho prekvapený Ron.

„To naozaj neviem Ron.“ Priznal sa Harry.

„Srdečne Vás všetkých víta pri metlobalovom zápase: Chrabromil vs. Slizolin Lee Jordan!“
„Dnes je síce zamračené, ale s Lee Jordanom sa hneď vyčasí!!“ zvolal nadšení Lee Jordan. Bol rád, že po dlhom čase sa zasa koná metlobalový zápas. Madam Hoochová odštartovala zápas: „Vysadnúť na metly!
Tri..........dva.........jeden!“ Diváci v tribúnach radostne jačali a výskali. „A zápas sa začal!“ kričal veselo Jordan. „Katie dostáva prehadzovačku .. NIÉÉÉ – to bol silný buchnát! Je to jasný faul!
Ty hnusný podlý.........pardon pani profesorka. Madam Hoochová dáva Chrabromilu trestné strieľanie.“
„fúúúj!“ ozvali sa diváci – zrejme fanúškovia Slizolinu. „A Katie strieľa a je tam!! 10:00 pre Chrabromil!“
Fanúšikovia Chrabromilu zajačali. Hľadisko bolo akoby rozdelené na dve polovičky: červené tvoril Chrabromil, zasa zelené bol Slizolin. Harry bol vysoko nad divákmi a pozeral sa všade dookola, či náhodou niekde neuvidí niečo malé trblietavé. Vyzeralo to, že Slizolinov najlepší stíhač je predsa len Malfoy, pretože ho Harry uvidel kúsok pod sebou. Ako sa tak pozeral dolu uvidel, ako sa Malfoy rútil za ním. Harry sedel na blesku, a tak rýchlo Malfoya dobehol. No Malfoy odrazu zastal a vytočil sa do úplne iného smeru. Ako letel oproti sotil skoro Harryho z metly. Harry sa len-len, že udržal metly. „Há-há!“ zasmial sa Malfoy a zase sa rútil k Harrymu. Madam Hoochová zapískala, no Malfoy zdá sa, si ju vôbec nevšímal. Harry počul ako Slizolinčania zaburácali. Harry rýchlo skočil na metlu a snažil sa čo najrýchlejšie dostať niekde do bezpečia. „To bol jasný faul! Malfoy! Čo si to o sebe myslíš! Namyslený, nafučaný slizolinčan jeden!“ Profesorka McGonagallová sa ani nesnažila Jordana zastaviť. Ba dokonca sama kričala: Chrabromil do toho! „Slizolinský stíhač naschvál sotil Crabromilského stíhača, začo by mal teraz Chrabromil dostať 30 bodov, takže je teraz stav 50 ku 20 pre Chrabromil! Áno! Wood zasa zastavil
prehadzovačku! No ale toto!“ pokračoval Jordan s dávkou adrenalínu. „Vodca Slizolinu Davies hodil odrážačku rovno do Wooda! Fúúú! Wood sa jej stihol vyhnúť. V hľadisku sa ozvalo veľké Óóóóó! Oliver Wood – obranca Chrabromilu urobil pár kotrmelcov na metle vo vzduchu: „Somár!“ zjačal Oliver na Daviesa (bol strašne zubatý – skoro ako Bugs Bunny). Lenže naštvaný Chrabromilský diváci tak pískali, že pomaly nebolo počuť pískanie Madam Hoochovej.

„Á, pozrite na Pottera ako sa perfektne vyhol dorážačke! Je pýchou chrabromilu nielen ako vinikajúci stíhač, ešte je tu aj jeho minuloročný blesk- najlepšia a najrýchlejšia metla aká bola kedy na metlobalovom zápase! Táto metla má zabudované autobrzdy a ....“ „Jordan!“ ozval sa hlas profesorky McGonagallovej, „Platia vám za reklamáciu blesku?!?!“ „Nie, pani profesorka.“ „Tak nás informujte o priebehu zápasu!!“ Vtom si Harry všimol v hľadisku Rona s Hermionou. Ron sa postavil a mával mu z celej sily. Harry by mu bol odmával, keď zrazu zbadal ako sa nad tribúnou niečo trbliece a ešte videl ako tam Ron ukazuje prstom...........to je OHNIVÁ STRELA! Harry sa okamžite otočil až ho prekvapilo ako rýchlo sa tam rúti. „výborne Harry Potter!“ fandil mu Lee Jordan. „Ehm.. prepáčte pani profesorka...“ Harry sa obzrel a videl ako sa za ním rúti Malfoy. No, keď sa potom otočil strela tam už nebola. Ale zato schytal obrovský buchnát do chrbta. „Uhni!“ zavrčal mu potom Malfoy. Harry vedel, že ho Malfoy chce vyprovokovať, aby ho sotil aj on, a aby ho odpútal od ohnivej strely. No Harry sa nedal a vrhol sa do stredu ihriska, kde mal najlepší výhľad. PSSSS skoro ho trafila dorážačka, ktorú naňho poslal slizolinský odrážač. PSSSS .Ale toto už nebola odrážačka, ani prehadzovačka, ba ani ohnivá strela.... to bolo.... to bol kameň? Pýtal sa Harry sám seba. Pozrel sa do smeru odkiaľ kameň letel a zbadal ako sa naňho škaredo vyškiera. Niečo mu zasvišťalo pri uchu. Niečo maličké......pssssss........Harry videl ako sa Malfoy naňho vrhol. A vtedy mu došlo, že to bola ohnivá strela! Obzrel sa, ale nič tam nebolo. Vtom si Harry všimol, že Malfoy má tiež blesk. „Tak čo, hrnčiar!“ kričiac si Malfoy poťažkával ďalší kameň v ruke. „Daj sa vypchať Malfoy!“ poradil mu Harry. „Načo! Aj tak by si si ma nedal do svojej zbierky!“ nadúval sa Malfoy. „Teba by si do zbierky nedal ani Voldemort!“ Harry sa rútil na niečo malé blyštiace sa. PSSS! Okolo Harryho ucha niečo presvišťalo. Zase to nevedel rozoznať, no potom prišiel nato, že to doňho Malfoy hodil ešte v tej rýchlosti aj kameň. „No poď,....poď....“ šepkal Harry svojej metle. A ešte viac sa k nej prikrčil. Dobehol trochu Malfoya, no ten mal ešte stále od neho náskok asi tri metre. Malfoy zrazu spomalil. Harry ho ihneď predbehol. Vrhol sa z metly, lebo si myslel, že mu je Malfoy ešte stále v pätách. Načiahol ruku, že chytí ohnivú strelu, ale zatiaľ cez ňu len bezhlavo preletel. Pozrel sa do ruky. Nič! Nič! Nič v nej nebolo. Keď vstal dolámaný pozrel na Malfoya ako robí na metle čudné kúsky- to sa tak zvíjal od smiechu. Keď sa prestal točiť, pozrel na Harryho veselo s tými jeho zamračenými tmavými očami. „Malfoy, za to ťa...“ mrmlal si Harry, popritom tú ruku, v ktorej mal mať ohnivú strelu, pevne uzavrel do päste, a potom aj druhú. Už dávno nebol taký naštvaný, ako je teraz na Malfoya. Mal chuť niekomu poriadne nakopať do zadku.

Keď sa Malfoy otočil, Harry videl, že má vystretú ruku a v nej má- má ohnivú strelu!!!! Slizolinčania a ich fanúšikovia vybuchli od nadšenia.
„To bo podlý trik Malfoy!“ kričal Harry na Malfoya svojím tenkým hlasom. Malfoy sa naňho pozeral a usmial sa. Lee Jordan bol tiež dosť dlho ticho. Potom už len povedal: „Zápas sa skončil.“ Chvíľku trvalo, kým diváci prišli na to, kde ohnivá strela je. Ťuklo im to, keď Harry odchádzal z ihriska.
Celý čas mu vŕtalo hlavou: Kedy len mohol tú ohnivú strelu chytiť?!? Keď si Wood všimol, aký je Harry smutný, podišiel k nemu potľapkal ho po chrbte. „Auč.“ „Prepáč.“ ospravedlňoval sa mu Wood rýchlo.
„ale musíš sa naučiť aj prehrávať Harry, nie vždy musíme vyhrať.“ „O to mi nejde Oliver, ide o to, že ma Malfoy podrazil!!!!! Vyčaroval mi pred očami tú ohnivú strelu! To vysvetľuje aj jeho skrytý prútik pod habitom!“ „Hlúposť.“ Povedal Wood pokojným hlasom. Harrymu to pripomenulo Dumbledora. „A ona mi samozrejme zmizla! Už viem, ako ju dostal! Privolávacím zaklínadlom!!“ Harry videl, že Wood si z toho nič nerobí. Vôbec ho nepoznával, Wood ešte nikdy nebol taký kľudný a hlavne keď išlo o metlobal. A ešte aj so Slizolinom, a to nehovorí, že prehrali!
Ako sa všetci vracali do šatní, Harry kútikom oka pokukoval o Slizolinčanoch a videl, ako si Malfoya pohadzujú vo vzduchu. „Keby im tak spadol.“ Ozval sa za Harrym Ronov hlas. „Keby si popritom zlomil väz...“ dodala na druhej strane za Harrym Hermiona škodoradostne. „Ach!“ vzdychol si Harry a pozrel na svoj blesk.

Piata časť: Vražda na ministerstve

Na druhý deň mali hodinu obrany proti čiernej mágii. Harry, Ron a Hermiona sa ako za každým obedom vybrali na ďalšiu hodinu. Učebňa bola a možno ešte aj je na poschodí. „Čo sa deje?“ opýtal sa Ron, keď sa pod nimi pohli schody. „Schody nemajú čo robiť,“ naštvala sa Hermiona, „a k tomu ideme ešte neskoro!“ „Našťastie je to hodina obrany proti čiernej mágii, neviem neviem čo by sme boli robili, keby boli elixíry.“ Harry mal pravdu. Snape by im bol určite stiahol 20 bodov za meškanie. Ako sa tak ponáhľali bežiac po dlhom červeno-vzorovanom koberci, ktorý bol pretiahnutý cez chodbu, samozrejme aj s obchádzkou kvôli schodom, prišli konečne pred dvere triedy. Boli otvorené. Totiž to bolo tak, že dvere boli umiestnené napravo pred nimi, takže ich z triedy nemohol vidieť nik. Ani oni nevideli, čo sa práve deje v triede. Počuli iba profesorku McGonagallovú ako niečo dôležito hovorí. „Rýchlo poďme!“
Kričala potichu Hermiona. „Nie!“ stiahol ju Harry za ruku. „Počkáme kým vyjde.“ „Presne, Harry má pravdu, počkáme, kým tá ťava dokecá (Hermiona sa naňho zamračila), a potom vojdeme do triedy akoby nič a môže sa vrátiť Moody.“ potvrdil Ron.

„Ticho!“ zhŕkol ho Harry. „.............takže ho zatiaľ bude zastupovať Snape. O chvíľu príde, zatiaľ tu naňho potichu počkáte.“ McGonagallová sa vyrútila z triedy. Bolo len počuť jej klopkajúce topánky. Až tak veľmi sa rútila, že si ani nevšimla, ako tam skrčene stoja. „Ideme....“ šepla Hermiona. „Ron, pohni sa!“ sťažoval sa Harry. Keď sa usadili na svoje miesta, do triedy sa vrútil Snape. To, načo tí traja teraz mysleli bolo:
U Rona Čo tu ten blbec robí?!
U Hermiony Dokelu, zase nám dá
úlohu o vlkolakoch
U Harryho Kde je Moody?


Snape zastal a svoje oči upieral na jasnovidne nespokojných žiakov. „Tákže......“ začal svojim hlasom a popritom si mangľoval (lisoval) svoje čierne pero (všetci vedeli, že je čierne - podpisoval sa ním na poznámky), „........ako ste sa dozvedeli od pani profesorky, odteraz vás obranu proti čiernej mágii budem učiť ja.“ Nikto sa nezľakol iba Harry s Ronom nahlas: „Ježiš!“ Snape sa na nich pozrel, no potom sa vrátil opäť k mangľovaniu pera. „Viem, že naposledy ste prebrali učivo o mlokoch a ako urobiť zo vzduchu miznúci prútik.“ Hovoril Snape. „Pán profesor!“ prerušila ho Hermiona. Snape by na ňu v tej chvíli najradšej poštval sto nórskych ostnáčov. No Hermiona pokračovala ďalej bez dovolenia: „Čo sa stalo s naším učiteľom Moodym?“ Snape prekrútil očami po triede a keď videl, že sa k nemu otočil aj Harry, začal: „Pán profesor, lepšie povedané, pán auror musel odísť na ministerstvo z tajných príčin.“
uškrnul sa Snape. „Z tajných príčin?“ šepol Ron Harrymu. „Ach áno..“ pokračoval Snape podlo, „Strhávam Chrabromilu dvadsať bodov zato, že jeho príslušníci nevedia prísť načas!“ premeral si Harryho očami a pokračoval: „A to každému jednému!“ Rona až potriaslo. Hermiona dobre vedela, koho tým myslí. Ostatný spolužiaci sa len otáčali na troch previnilcov a vrhali na nich zamračené pohľady – hlavne tí z Chrabromilu. „Šesťdesiat.“ Šepla Hermiona nechápavému Ronovi. „Čóoó???“
ziapal Ron dychčavo. No Snape ho svojím pohľadom umlčal. Keď bol koniec hodiny, Ron sa ako prvý vyrútil z triedy až sa za ním habit len tak vlnil.

„Sprostý starý magor!“ zasyčal. Harry s Hermionou na tom boli rovnako. „Ach! Zabudla som! Musím ešte skočiť do knižnice!“ rozbehla sa Hermiona opačným smerom. Harry ešte stihol zachytiť: Stretneme sa na obede! Keď vošiel Harry s Ronom do Veľkej siene, stretli veselého Nevilla. „Pozrite!“ jačal Fred. „Neville premenil vodu na rum!“ To Harryho s Ronom trochu pobavilo. Zrazu sa do Veľkej siene vrhli tisícky sov a Harry vedel, že je to pošta. „Á!“ schytil Ron svoju poštu. „To bude Hermionin Denný prorok!“ „Ukáž!“ opýtal si ho Harry, ktorý ako vždy nedostal žiadnu poštu. „Prepána!“ jačal Harry. „Niekto zabil ministra mágie, Fudge je mŕtvy!“ „Čóó?“ ozval sa Fred. „Máš veľa humoru.“ Uškŕňal sa Ron. „Nie, naozaj! Neklamem!“ bránil sa Harry. „Naozaj!“ zreval Fred. „Mhhh......, našiel ho Arthur Weasley. Dig náš oco!“ divil sa George. „Harry!“ šepol Harrymu Ron. „Napíšem otcovi sovu, že ta prídeme. Vieš, sľúbil mi, že mi donesie ten darček k narodeninám. Tak si poňho v takejto situácii prídem radšej sám.“ „Dobre.“ prikývol Harry. Rona to trochu zaskočilo, ale ovládol sa a začal: „A čo tak zajtra, máme len veštenie.“ Dodal Harry zamračene. „Ále mohli by sme to povedať Hermione, viem, že s nami nepôjde, ale mala by to vedieť.“ Harry prikývol, a tak sa vybrali do knižnice, avšak ledva vstali, uvideli Hermionu ako im máva. „Počuli ste o .....“ „Počuli,“ prerušil ju Ron. Hermiona sa naňho zamračila – neznášala, keď jej niekto skočil do reči, čo robil Ron opakovane. „Prosím o pozornosť!“ profesorka pani McGonagallová sa postavila spoza učiteľského stola, a hneď nato si aj sadla. Pán riaditeľ - Profesor Dumbledore sa postavil a zamračil sa : „Musím vám oznámiť smutnú správu,“ začal smutne, „práve som sa o tom dozvedel..., a pritom máme ešte ísť do školy v prírode, ktorá sa uskutoční o týždeň. Stačí, ak nám predložíte dokumenty o tom, že máte povolenie ísť do Rokvilu. (Harry sa tej správe potešil, ba sa pousmial a hneď mu zišiel na um Sirius). Takže poprosím všetky formuláre odovzdať profesorovi Snapovi.“ „Čó? Čo s tým má ten....“ ziapal Ron. Hermiona džubla do Rona. „Nezabudnite...“ pokračoval Dumbledore, „tam aj späť sa doveziete rytierskym autobusom. Tohto ročná škola v prírode sa uskutoční vo Švajčiarsku.“ „Tam je môj brat Charlie!“ „Ale veď si povedal....“ Ale Ron ju ignoroval. „Viem Hermiona, on sa tam len nedávno odsťahoval, lebo tam našli nejakú skupinku Nórskych Ostnáčov.“ „Čó? Tam sú draci?“ zhrozila sa Hermiona.

„Do školy v prírode,“ pokračoval Dumbledore, „idú učitelia (Dumbledore si roztiahol spečatený pergament, otvoril ho a nahlas čítal): Ja, profesorka McGonagallová, lekárnička Madam Pomfreyová a profesor Snape.“ „Zase ten...!“ zvrieskol Ron, ale hneď stíchol, pretože sa naňho mračil Dumbledore a všetci žiaci sa k nemu otočili. Aj Snape potom z Rona nespustil po celý Dumbledorov rozhovor oči. Keď sa konečne všetci z Veľkej siene vyprázdnili do klubovní a Harry s Ronom sa rozlúčili s Hermionou, pobrali sa do spální, v ľavo hore. „Čo myslíš....,“ začal Harry, keď už obaja ležali pod perinou, „kto ho mohol zabiť?“ Ron sa len pomrvil pod paplónom. Chvíľu bolo ticho. Potom sa otočil k Harrymu a povedal: „Nemyslíš, že Moody ta odišiel?“ Harry sa zamyslel. „Mohlo to tak byť. Možno ho potrebujú, aby ochraňoval celé ministerstvo.“ „Vieš, čo je čudné Harry?“ „Čo?“ „Že Lucius Malfoy o tom nič nevie......“ „Blbosť, musel sa predsa o tom nejako dozvedieť, no nie?“ „Ja viem Harry! On to celý čas vedel, a len sa robil, že o tom nič nevie!“ Harry naňho nechápavo pozrel. „Myslíš?“ „asi to tak nebolo...“ priznal si Ron potichu. Harry ešte hodnú chvíľu nad tým rozmýšľal a v duchu si kladol otázky, ktoré položí Ronovmu ocovi, ako sa s ním zajtra stretne. A vôbec.... nevie, či ho Dumbledore vôbec pustí. A možno pôjde s nami – utešoval sa Harry. V každom prípade sa Harry s Ronom zhodli na jednej veci. Prečo nenašli Fudgeovo telo? Je naozaj mŕtvy? Weasley tvrdí, teda Ronov otec tvrdí, že ho videl sedieť zabitého na svojom kresle vo svojej kancelárii. A keď sa k nemu chcel vrátiť, aby ho ukázal aj ostatným ministrom, už tam nebol........ Na druhý deň po raňajkách sa Harry s Ronom ponáhľali za profesorkou McGonagallovou. Uznala m povolenia, už im len zostávalo odniesť ich Snapovi. Radšej šli k Dumbledorovi: „Fénix, Félix.“ „Vau.“ vaukal prekvapený Ron. „To je, čo? A to som to heslo uhádol na prvýkrát!“ chválil sa Harry. „Pán riaditeľ..........,“ povedal Harry do tichej miestnosti....., „ste tu?“ „Ahojte chlapci!“ potešil sa ich návšteve Dumbledore. Ron skoro dostal šok, keď počul Dumbledora. „To ti robí stále?“ šepol mu vystrašene, aby o Dumbledore nemohol počuť. Keď vyšli po točitom schodisku, Dumbledore sedel v kresle a čítal si Denného Proroka. „Čo si prajete?“ usmieval sa na nich Dumbledore od ucha k uchu. „Pán riaditeľ,“ začal Ron neveriacky, „vám nie je ľúto Fudgea?“ Dumbledorovi hneď zmizol úsmev. „Samozrejme, že mi ho je ľúto. Je to veľmi čudné, však? (Pozrel na Rona svojimi belasými sivo-modrými očami, a potom zase prešiel očami na svoj stôl) A pán Malfoy o tom zase nič nevie....haha, tomu krpáňovi to tak uverím.“ mrmlal si svoje Dumbledore. „Tak....,“ teraz očami zase prešiel po chlapcoch, „.....čo si prajete?“ „My. ehm...

m-m-m-m-my ...my s.sme....“ nejak sa Ron zadrhol pri pohľade do Dumbledorových modrých očí. „My sme sa vás prišli opýtať, či by ste nemohli ísť s nami....“ povedal Harry dôrazne, až mu Ron závidel, že sa nebojí tých jasnomodrých očí. „ Nó...“ zamyslel sa Dumbledore. Harry priam počul, ako si Ron v mysli opakuje: Jasné chlapci, jasné chlapci... „Jasné chlapci.“ Povedal Dumbledore, akoby počul Rona aj on. „Dnes aj tak nemám nič na pláne (Ron otvoril dokorán oči), ale vezmeme so sebou aj profesora Snapa. (Ron sa nadul a privrel oči, ale keď naňho Dumbledore pozrel, ihneď sa mu tvár vrátila do pôvodného stavu.) Sľúbil som mu, že preňho mám jeden malý darček a myslím, že nič viac si neželá.“ „Nie pán profesor.“ bránil sa Harry. „Nemyslím, že to preňho bude perfektný darček, keď má ísť s nami.“
A tak sa poobede vybrali Harry s Ronom do klubovne hneď po veštení (Na veštení profesorka Treawleyová –myslím, že sa tak nepíše- ako vždy predpovedala Harrymu smrť, čo meral ako rekordný čas, lebo mu to spomenula už päťkrát a Ron si ževraj v škole prírode zlomí ruku). Obliekli si svoje habity, prezuli sa do topánok a vybrali sa do Vstupnej haly pred veľkou sieňou. Snape tam už stál a sále si mangľoval to svoje čierne pero. Ako zbadal, že sa blížia, otvoril bránu a vyšiel von. „Pozor Harry!“ varoval Ron Harryho, „už sa blíži POHROMÁÁÁ!!“ Keď vyšli z hradu uvideli ako si Snape nasadá do nejakého známeho auta. Dumbledore už sedel zapáskovaný so smiešnou prilbou na hlave. Ron sa začal smiať. Harry sa tiež začal smiať: „Prestaň!“ Pozeral na Rona s úsmevom, „Ron! Pozri!“
„Jé, to je naše auto!“ ziapal Ron. Auto akoby ho počulo – aspoň desaťkrát zatrúbilo, a pritom sa zasvietilo a zase zhaslo. Harry sa zase začal smiať a pozeral na Dumbledora – asi si myslel, že to on zapríčinil ten hukot a zohýnal sa ku kormidlu. Keď už boli pri aute Dumbledore sa spýtal Snapa: „Severus, nestlačil si niečo?“ Ron sa až zohol od smiechu a držal si ústa, akože sa nesmeje. Lenže to mu nepomohlo, lebo sčervenal. Potom sa už aj Harry smial, lenže nie na Dumbledorovi, ale na Ronovi. Dumbledore sa otočil: „Dobrý deň vám prajem. Weasley, čo je vám také smiešne?“ Ron sa schoval za sedadlo. „No tak! Aj ja sa chcem zasmiať!“ trval na svojom Dumbledore. Neskôr sa otočil aj Snape. Harry sa otočil, aby Snape nevidel, že sa smeje aj on. Ron sedel za Snapom – na pravej strane. Snape sa pozrel na Rona, ten si kusol do pery a povedal: Nh s pasfi– čo znamenalo nech sa páči. „Pán profesor Snape ,“ dorehotal sa Harry, vytrhol Ronovi z rúk prihlášky a dal ich Snapovi, pričom sa naňho usmieval.

Snape jeho pohľad neopätoval, tváril sa strašne kyslo. Chvíľu bolo ticho. Pochvíli sa Dumbledore spýtal Rona: „Pán Weasley, ako sa to štartuje?“.