Narodil sa v rodine vidieckeho obchodníka v stredofrancúzskom mestečku Tours 20. mája 1799. Najskôr študoval právo v Paríži a pracoval v notárskej kancelárii, avšak neskôr sa rozhodol byť slávny a finančne nezávislý, a preto proti otcovej vôli prerušil štúdium a stal sa spisovateľom. Spočiatku, aby sa uživil, písal barokovú literatúru, tzv. čierne romány, ktoré neskoršie zavrhol. Po desiatich rokoch snaženia vytvoril historický román Vzbúrenci, ktorý bol prvým dielom v jeho celoživotnom diele Ľudská komédia. 

Najlepšou postavou jeho diel bol asi on sám, pretože nebol moralistom, ale písal o vlastných skúsenostiach. O sebe hovoril, že zajedal lásku, strach, ctižiadostivosť,
skrátka zajedal všetko. Na jeho stole, kde tvoril svoje diela, mal položenú sadrovú sošku Napoleona, do ktorej podstavca vyryl "Čo sa nepodarilo jeho zbrani, to som ja chcel dosiahnuť perom". Bol posadnutý prácou a vždy pracoval usilovne, tvrdo a poslušne ako vojak. Chodil spať neskoro večer a ráno sa nechal budiť. Písal už od ôsmej hodiny, potom si dal hodinovú pauzu v podobe spánku, a potom pokračoval opäť až do večera. Zaujímavosťou je, že pracoval po tme, lebo svetlo ho rušilo. Denne hocikedy vypil päťdesiat až šesťdesiat šálok kávy, aby ho udržali v požadovanej bdelosti. Obchodoval s peniazmi a dlhmi. Starú dlžobu vždy pokrýval novou a tak to išlo dookola.

Neskôr sa slepo zamiloval do grófky Eveline Hanskej, rozišli sa, pričom ona bola stále vydatá, písal jej roztúžené listy. Po smrti jej manžela sa rozhodla za Balzaca vydať, až keď zistila, ako ťažko je chorý a vedela, že mu už neostáva veľa času. Zomrel v roku 1850 po návrate zo sobáša v Ukrajine a Eva potom žila aj s milencom za príjmy z Balzacových kníh dlhé desaťročia po jeho smrti. Balzac vytvoril nový typ románu – Balzacovský, dnes už bežný román, ktorý kladie dôraz na zaujímavú
fabulu, ktorú detailne rozvíja a postavy komponuje podľa reálnych vzorov.