Forma diela:

Dielo je rozdelené na päť kníh a 41 kapitol. Vo formáte A5 je to približne 280 strán. Autor výstižne použil ich-formu, ktorá nás doslova vťahuje do deja.

Hemingwayova spisovateľská technika:

Hemingway sa vo svojom štýle veľmi odlišuje od ostatných autorov.

-je gramaticky a lexikálne jednoduchý
- presný, prostý, hovorový jazyk, v ktorom sa len veľmi ťažko nájde cudzie alebo zložité slovo
- nepoužíva žiadne prirovnania, zložitejšie expresívne výrazy. Drží sa jednoduchosti. Slová veľmi pekný, veľmi dobrý, veľmi teplý sú často opakované.

Hemingway akoby sa ostíhal použiť výstižnejší výraz a úmyselne volí slovo tuctové:

Hotel bol veľmi veľký, luxusný a prázdny, ale jedlo bolo dobré, víno veľmi príjemné a nakoniec od vína sme sa cítili všetci veľmi dobre. Catherine sa už nemusela cítiť lepšie. Bola veľmi štastná.

Niekedy sme zišli z cesty a pustili sa chodníkom cez smrekový les. Pôda v lese bola mäkká, dobre sa po nej chodilo; nestvrdla od mrazu ako na ceste, ale na tvrdú cestu sme sa nehnevali, lebo na topánkach, na podošvách a opätkoch sme mali klince a klince na opätkoch sa zahryzávali do zamrznutých koľají a v oklincovaných topánkach bolo dobre chodiť po ceste a bolo to osviežujúce. Ale po lesoch chodiť bolo krásne.

Hemingway píše vety tak, ako lyrickému subjektu prichádzali do mozgu. V diele sa bežne stáva, že rozhovor, ktorý vedie Henry s nejakou osobou, je zrazu preseknutý úplne bezvýznamným súvetím, ktoré nám napríklad oznamuje, že na stene visí veľmi pekný obraz. I keď je informačný prínos takej vety nulový, táto časť je veľmi dôležitá. Hemingway to nazýval sekvenciou pohybu a faktu, ktoré vytvárali pocit. Napríklad keď si Frederick v strede rozhovoru zrazu všimne, že na stene visí pekný obraz, Hemingway to napíše. Je to skvelá metóda, akou sa dostávame priamo do myslenia lyrického subjektu.