Jeho meno som ti nechcela prezradiť preto , aby si sa nerozhodol ho ísť hľadať, kým si nebol dostatočne starý. Pretože azda si počul , že medzi jeho najväčších nepriateľov patrí aj boh Poseidon. V tom, ako sa to Telegonos dozvedel, uteka za priateľmi , aby sa im pochválil, kto je jeho otec. Všetci boli ohromení , lebo v časoch detstva sa každý chválil, aké jeho otec vykonal skutky , no o skutkoch Odysea im rozprávať nebolo potrebné. O malú chvíľu na to sa spýtal , ktorí z vás pôjdu so mnou hľadať môjho otca na Itaku. Prihlásili sa všetci. Netrvalo dlho a lode na odchod boli pripravené. A tak onedlho vyrazili. Po našej ceste nás sprevádzali rôzne dobrodružstvá. Nebudem sa o všetkých zmieňovať , lebo si na ne ani nepamätám. No to ešte netušil, čo sa udeje. Keď sme sa plavili okolo nebezpečných Sirén, spomenul som si čo urobil môj otec v tej situácii a spravil som tiež tak. Bolo to však zbytočné , pretože oni za tie dlhé roky stratili zvodnosť a krásny hlas. Ich hlas nebol vôbec podmanivý a ja som sa nezmohol len sa smiať. Ďalšou zastávkou bol ostrov boha slnka ,s ktorým som sa išiel udobriť v mene bojovníkov jeho otca. Tam som sa dlho rozprával s pastiermi posvätných kráv. Na ostrove spomínali na môjho otca s úctou a to ma tešilo. Poslednou zastávkou o ktorej vám porozprávam je zastávka na ostrove blažených Fajákov. Na ostrove vládol staručký vládca Alkinoos na veľa vecí si už nepamätá. Na jeho dvore žila jeho dcéra ,ktorá sa volala Nauzika. Nebola práve mladá , ale tuším , že keby som zostal na dvore , tak by vo mne našla dobrého manžela. Jeden predvečer si ku mne prisadla a šepkala mi „ Tak ty si jeho syn „ a povedali mi nech otcovi odkážem , že na neho nezabudla. Naša plavba trvala veľmi dlho a niektorí prestávali veriť , že sa dostaneme do Itaku , lebo sme neboli vôbec skúsení moreplavci a cestu sme dobre nepoznali. Na jednom opustenom ostrove vypuklo sprisahanie .Muži sa chceli vrátiť. Jedného z nich som nechal zbičovať k smrti. Potom sme sa vydali na cestu. Pristáli sme na ostrove. Spočiatku sme si mysleli , že je opustený. No hliadka nám zahlásila , že domorodci kládli odpor. Tak sme pri svetla fakiel začali bojovať. A potom to prišlo, zaútočil som na ich vodcu. Sily boli spočiatku vyrovnané , ale po chvíli som mu vrazil kopiu cez pancier priamo do srdca. V tom pribehli jeho druhovia, vykríkli „ Odyseus „ a mňa zmrazil chlad a obrovský žiaľ v duši mi preblyskol „ Môj otec , zabil som otca „. Potom som pochopil , že sme na Itake. Oproti mne sa postavil môj brat Telemechos a vrúcne ma objal. Necítil ku mne žiadnu nenávisť.