Ján Lenčo Odyseus, bronz a krv

Penelopa

To, čo prežila Penelopa sa dá ťažko opísať , no predsa jej spoveď cudzincovi je na dlhé rozprávanie. Za dvadsať rokov sa toho môže udiať dosť. Kráľovná Penelopa by sa dala opísať azda niekoľkými slovami akými sú verná , navonok silná , priateľská .. Ale poďme od samého začiatku prejsť jej dlhým putovaním v rokoch. V čase keď Penelope odchádza manžel Odyseus , bola ešte mladá , ich dieťa malo dva mesiace. Nestor , Agamemnon , Meneláos a Palamédes ho prehovárali , aby išiel s nimi bojovať do Tróje. Jeho odchodu sa pokúšali zabrániť najmä jeho otec Leartes a aj jej otec Ikarios. Prvý nechcel prísť o syna a druhý nechcel dopustiť, aby sa jeho dcéra stala vdovou. A preto sa mu pokúšali nahovoriť slabomyseľnosť. A čo sa nestalo ? Jeho priateľ Palamedés prišiel na perfektný úskok , ako ho odhaliť. Odyseus mu bol za to veľmi povďačný , lebo strašne túžil pomôcť Achájcom. Penelopa bola presvedčená , že mu to sám Odyseus poradil. Pretože on sám by taký úskok nevymyslel. Penelopa navyše počula ako mu ďakuje. Odyseus pred tým ,ako odišiel povedal plačúcej manželke , „ každý muž má svoje poslanie a keď mu prestane byť verný , prestane byť mužom“. Potom , ako Odyseus odišiel jej neostávalo nič iné , len ich syna začať vychovávať sama. Ich syn mal meno Telemachos. Stretávala sa s odporom služobníctva, najmä s Malantiom a Melantom , ktorí jej dávali najavo nepriateľstvo, kde len mohli. Jej jediným šťastím bolo , že sa mohla oprieť o Eurikleiu , ktorá pomáhala pri výchove Telemachosa. Penelopu hrialo pri srdci ich malé tajomstvo , ktoré nevedel nikto okrem nej a jej manžela a to : Odyseova postel bola zrastená so stromom , ktorý nechcel vyseknúť a preto múry potiahol okolo neho. Syn pomaly rástol až mal jedenásť rokov. Vojna sa skončila a Achájci sa vracali z Helade a ospevovali Odyseovo meno. No nikto nevedel čo sa s ním stalo. Služobníci čoraz hlasnejšie dávali najavo svoju nespokojnosť. Služobnica Melanta povedala Telamachosovi , že jeho otec zaiste zomrel. Jeho matka potom ako sa to dopočula služobnicu nechala zbičovať, chcela ju nechať roztrhať psom , ale neskôr zmenila svoje rozhodnutie. Ona ani nepoďakovala za milosť. Jej brat Melantio tiež bol taký istý krutý ku kráľovnej. A okrem toho stále zosmiešňoval najvernejšieho sluhu , ktorý bol pastier ,ale pochádzal z kráľovského rodu. Melantio sa ho posmešne pýtal ? A sám si aj odvetil , „ Si kráľom svíň .“ No to najhoršie len pomaly prichádzalo, začali prichádzať desiatky pytačov.

A každý o sebe tvrdil že je najlepší. Penelopa sa ku nim správala veľmi slušne a zhovievavo. A oni stále horšie a horšie. Na dvore paláca sa usadili ako doma. Začali sa zhovárať o Penelope , o jej tele , o tom aká je asi na lôžku a komu z nich bude patriť. Penelopa sa chodila modliť k oltáru Atény , ktorá bola patrónkou jej manžela. Všetci s ňou rozprávali ako s vdovou. Ona im však odvetila , že ona nieje vdova ,pretože Odyseus žije. Veľmi sa bála o syna kvôli tomu , že na dvore číhalo mnoho nebezpečenstva. Najhorším a najbezohľadnejším zo všetkých pytačov bol Antinoos. Hrubo urážal Penelopu , Telamechosa a celé služobníctvo. A opakom Antinoosa bol Amfinomos. On bol veľmi milý, ale jedno mal spoločné so všetkými, veril že Odyseus je mŕtvy. Pytači na Penelopu veľmi naliehali a ona ich ťahala za nos starou historkou , že musí utkať pre Odyseovho otca pohrebný rubáš. Telechamos sa jedného dňa vybral do Pylu za Nestorom , aby sa dozvedel čo sa stalo s jeho otcom. Raz sa objavil v paláci neobvyklý starec. Penelopa vyhlásila, že si zoberie toho, kto napne Odyseov luk .Potom sa tam začala ozrutná bitka. Podarilo sa to len záhadnému starcovi. Služobnica si všimla, že má ranu, akú mal Odyseus. Penelopa tomu nechcela veriť. Prikázala jej pred starcom, aby presunula posteľ ďalej. Vtom starec vykríkol. „Penelopa azda niekto spílil peň starej olivy vykladanej so striebrom a zlatom „. Potom si už Penelopa bola istá, že je to on ,jej manžel. Bola taká štastná , že vidí svojho manžela po dvadsiatich rokoch , že sa to ani nedalo opísať. Manžel jej rozprával príhody a Penelopa necítila žiadnu nenávisť aj keď vedela o Kirke a Kalypse , hoci s nimi spával , aj keď to popieral. Odyseus sa odišiel obetovať nymfám a vybral sa do Elidy. Kráľ Polyxenos mu daroval krater. Neskôr sa odobral do Tesprotie , kde sa udobril s Poseidonom. Kráľovná Kallidika ho prinútila zostať a neskôr mu porodila syna Polipoitea .Jedného dňa sa na Itake zjavili cudzinci a vypukol boj. Jediný kto padol bol Odyseus. Zabil ho jeho syn , ktorého mal s Kirkou. A Odyseus zostal v pamäti Penelopy navždy....

Telegonos

Tento príbeh sa začal skôr ako si sa narodil. Takto začína rozprávanie matka svojmu synovi Teloganosovi. A o čom bolo to rozprávanie ? No predsa o jeho nikdy nepoznanom otcovi , ktorého tak veľmi miloval vo svojom srdci.. Môj príbeh siaha až na ostrov Aiaia, kde som spoznala tvojho otca. Syn môj teraz nastal ten správny čas , aby som ti prezradila kto je tvoj otec. Je to slávny achájec Odyseus.

Jeho meno som ti nechcela prezradiť preto , aby si sa nerozhodol ho ísť hľadať, kým si nebol dostatočne starý. Pretože azda si počul , že medzi jeho najväčších nepriateľov patrí aj boh Poseidon. V tom, ako sa to Telegonos dozvedel, uteka za priateľmi , aby sa im pochválil, kto je jeho otec. Všetci boli ohromení , lebo v časoch detstva sa každý chválil, aké jeho otec vykonal skutky , no o skutkoch Odysea im rozprávať nebolo potrebné. O malú chvíľu na to sa spýtal , ktorí z vás pôjdu so mnou hľadať môjho otca na Itaku. Prihlásili sa všetci. Netrvalo dlho a lode na odchod boli pripravené. A tak onedlho vyrazili. Po našej ceste nás sprevádzali rôzne dobrodružstvá. Nebudem sa o všetkých zmieňovať , lebo si na ne ani nepamätám. No to ešte netušil, čo sa udeje. Keď sme sa plavili okolo nebezpečných Sirén, spomenul som si čo urobil môj otec v tej situácii a spravil som tiež tak. Bolo to však zbytočné , pretože oni za tie dlhé roky stratili zvodnosť a krásny hlas. Ich hlas nebol vôbec podmanivý a ja som sa nezmohol len sa smiať. Ďalšou zastávkou bol ostrov boha slnka ,s ktorým som sa išiel udobriť v mene bojovníkov jeho otca. Tam som sa dlho rozprával s pastiermi posvätných kráv. Na ostrove spomínali na môjho otca s úctou a to ma tešilo. Poslednou zastávkou o ktorej vám porozprávam je zastávka na ostrove blažených Fajákov. Na ostrove vládol staručký vládca Alkinoos na veľa vecí si už nepamätá. Na jeho dvore žila jeho dcéra ,ktorá sa volala Nauzika. Nebola práve mladá , ale tuším , že keby som zostal na dvore , tak by vo mne našla dobrého manžela. Jeden predvečer si ku mne prisadla a šepkala mi „ Tak ty si jeho syn „ a povedali mi nech otcovi odkážem , že na neho nezabudla. Naša plavba trvala veľmi dlho a niektorí prestávali veriť , že sa dostaneme do Itaku , lebo sme neboli vôbec skúsení moreplavci a cestu sme dobre nepoznali. Na jednom opustenom ostrove vypuklo sprisahanie .Muži sa chceli vrátiť. Jedného z nich som nechal zbičovať k smrti. Potom sme sa vydali na cestu. Pristáli sme na ostrove. Spočiatku sme si mysleli , že je opustený. No hliadka nám zahlásila , že domorodci kládli odpor. Tak sme pri svetla fakiel začali bojovať. A potom to prišlo, zaútočil som na ich vodcu. Sily boli spočiatku vyrovnané , ale po chvíli som mu vrazil kopiu cez pancier priamo do srdca. V tom pribehli jeho druhovia, vykríkli „ Odyseus „ a mňa zmrazil chlad a obrovský žiaľ v duši mi preblyskol „ Môj otec , zabil som otca „. Potom som pochopil , že sme na Itake. Oproti mne sa postavil môj brat Telemechos a vrúcne ma objal. Necítil ku mne žiadnu nenávisť.

Išli sme do paláca oznámiť túto správu Penelope. Tá ma tiež objala a prijala ako vlastného syna. Súhlasila s tým, aby sme telo previezli na Aiaku. Spolu sme chodili k Odyseovej mohyle všetci a vrúcne sa modlili. Telemachos

Moje detstvo nebolo príliš kruté. Prečo ? Lebo som nechápal, čo sa vôkol mňa deje , až keď som to konečne pochopil , tak .. Nikdy som nechápal, prečo bola moja matka taká zničená po každom dni. Z jednej strany čakala vrúcne na manžela, z druhej ju stále prenasledovali desiatky pytačov. Vtedy, keď sa to šialenstvo s pytačmi začalo, som mal 11 rokov. Postupne som začal chápať , prečo kráľovstvo môjho otca tak pustne. Jeden večer som dal do paláca zavolať nášho dlhoročného priateľa kráľa Tafiova a Menta. A poprosil som Fémia , ktorý mu niečo na ukážku zaspieval , no jednostaj zožal len hanbu od nevďačných pytačov. Ach koľko som ja zažil príbehov s tými neľútostnými pytačmi. V jeden deň so m napríklad nechcel odísť z hodovej siene a Antinoos ma vyháňal slovami a keď som neposlúchol kopol ma do členka. A vtom si ku mne prisadol Amfinomos a začal ma utešovať. Ale hrozne ma rozčúlilo, keď sa vyjadril o mne, že raz budem , ako Odyseus , ktorý zomrel v Tróji. To ,čo povedal o mojom otcovi , že nežije ,ma strašne rozčúlilo a preklínal som ho viac , ako Antinoosa. Jedného dňa sa mi zapichol tŕň do nohy , rázom som sa rozplakal , lebo to veľmi bolelo a pytači Leukrytos a Eurymachos sa mi začali vysmievať , že som taký mäkký , ako môj otec. Mentes mi v jeden deň poradil , aby som sa vybral za starým Nestorom do Pylu. Potom som vyhlásil pred pytačmi , že ak neodídu pohnevajú si bohov. Oni , ale nepočúvli a ešte viac sa mi vysmiali. A vtedy som zistil ,že sa medzi nimi nachádza ešte horší ako Antinoos ,volal sa Leokritos , ktorý ma odsotil a zhromaždenie ukončil. Vtedy som sa v izbe vyplakal Euriklei .Ona mi vrúcne hovorila , aby som vo všetkom poslúchol Menta. Potom som sa vybral k brehu mora a tam som stretol Menta , vlastne bohyňu Aténu , ktorá v ňom žila. Tá mi sľúbila , že mi pripraví loď a postará sa o moju cestu. Vybral som sa do Pylu. Nestor o otcovi nič nevedel, ale poradil mi, aby som išiel do Sparty za Menelám, ten azda niečo bude vedieť. Keď sme dorazili do Sparty, prebiehali tam oslavy. Meneláos mu povedal ,že jeho otec už sedem rokov sužuje nedobrovoľne u nymfi Kalispo. Potom som sa vrátil do Itaky ,ale tak ,aby to nevedeli pytači. Veštec Teoklimetes mi povedal, že Odyseus sa vrátil a je na Itake. Cudzinec , ktorý k nám medzičasom prišiel bol osočovaný pytačmi.

Ja som ho pozval k stolu a po chvíli do neho chcel hodiť kravskú nohu Antinoos ,ale on sa uhol.Ja som povedal , že mal šťastie , lebo ak by cudzinca trafil, potom ja jeho , ale kopiou. Moja matka povedala pytačom , že si zobere toho, kto napne Odyseou luk. Napol ho len žobrák, z ktorého sa vykľul Odyseus. A koniec ten nebudem rozprávať veď o ňom bola už toľko krát reč.. .