Sofokles: Antigona

ŽÁNER: Tragédia
LITERÁRNE OBDOBIE: Antická literatúra
KOMPOZÍCIA: prológ, päť dejstiev, epilóg

CHARAKTERISTIKA POSTÁV:

- Antigona - Dcéra Oidipa, medzi svojimi bratmi nerobila rozdiely, neuprednostňovala žiadneho z nich a mala ich rada obidvoch rovnako. Bola spravodlivá a mala pevnú vôľu bojovať za pravdu až do smrti. Pravda bola pre ňu dôležitejšia ako vlastný život. Svoj čin tvrdo obhajovala, nebála sa trestu sa svoje činy. Bola odvážna, otvorene sa rozprávala s panovníkom bez ohľadu na následky, bola sebavedomá a zásadová. Vážila si rodinu.

- Isména - Sestra Antigony. Spočiatku sa bála, nechcela pomôcť svojej sestre.Bála sa trestu a podriaďovala sa rozkazom tébskeho kráľa ale neskôr obhajovala čin svojej sestry a bola pripravená zaňho pykať.

- Kreón – Tébsky kráľ, Bol tvrdohlavý a neústupný, nevedel si priznať svoju chybu, nedával na nikoho rady. Keď mu veštba vyveštila hroznú budúcnosť rodiny, uvedomil si nespravodlivosť svojich činov ale už bolo neskoro!

- Eurydika – Kreónova manželka

- Haimón – Syn Kreóna a Eurydiky, Antigonin snúbenec. Obdivoval svojho otca v jeho názoroch a cenil si jeho rady, ale videl, že jeho otec robí chybu a neváhal mu to povedať, tu sa prejavila jeho odvaha. Bol zhovievavý – dokáže vypočuť názor iných. Bol objektívny a tolerantný, vážil si iných ľudí.

- Teiresias – Veštec, ktorého predpovede sa vždy vyplnili.
- Strážca
- Prvý posol
- Druhý posol
- Náčelník zboru
- Zbor - Zbor tébskych starcov.

CITÁTY:

Iba rozvážni ľudia vedia byť šťastní. (Náčelník zboru)
Človeka, ktorý si mnoho o sebe myslí a používa veľké slová, neminie veľký trest a konať s rozvahou sa naučí až na staré kolená. Ak niekto žije v stálom utrpení ako ja, smrť sa mu stáva vykúpením. (Antigona)

IDEA:

Človek by si mal zvážiť svoje činy a kroky a to, aké dôsledky budú mať pre neho samého, aj pre ostatných.

TÉMA:

Snaha Antigony pochovať svojho brata, aj napriek tomu, že by tým porušila rozkaz tébskeho kráľa Kreóna.DEJ:

Dej sa odohráva pred kráľovským palácom v Tébach v mýtickej dobe. Po Oidipovej smrti začína základný konflikt. Jeho synovia Eteokles a Polyneikes sa dostali do sporu o vládu nad Tébami. Polyneikes, ktorý bol vyhnaný, priviedol proti Tébam veľké vojsko, ale Eteokles Téby bránil. Nakoniec obaja v súboji o Téby padnú. Nový vládca Téb Kreón dal Eteokla slávnostne pochovať, ale Polyneika pochovať zakázal, kto by tento zákaz porušil, čakal by ho trest smrti.

Antigona sa rozhodla tento zákaz porušiť a chcela svojho brata pochovať spolu so svojou sestrou Isménou. Isména sa však bála smrti a nechcela dopustiť, aby tento trest postihol ju alebo Antigonu. Hovorila Antigone, aby brata nepochovávala a nech je rozumná, ale Antigona aj napriek tomu chcela brániť, čo bolo jej a bola rozhodnutá stáť si sa svojím aj napriek smrti. Kreón dal mŕtvolu prísne strážiť. Aj napriek tomu sa Antigone svojho brata podarila pochovať aj s príslušnými obradmi a podarilo sa jej ujsť bez toho, aby ju pri tom niekto prichytil. Keď to strážca oznámil Kreónovi, Kreón sa veľmi nahneval a bol presvedčený o tom, že strážcov niekto podplatil. Keď sa strážca vrátil a oznámil ostatným, aký trest ich čaká, očistili mŕtvolu a odstránili z neho prach. Opäť ju strážili, ale pri veľkej víchrici museli zavrieť oči a keď ich znovu otvorili, videli Antigonu, ako pochováva svojho brata a sype naňho prach. Strážcovia ju chytili a priviedli ku Kreónovi.

Ju to však vôbec nevystrašilo a priznala sa k svojmu činu. Kreón ju nechcel nechať bez trestu a spolu s ňou chcel potrestať aj jej sestru, lebo si myslel, že zločin vymysleli spolu. Antigona povedala kráľovi, že ani jej druhý brat by nesúhlasil s tým, čo robí. Bránila aspoň svoju sestru Isménu, ale ona chcela zomrieť s ňou. Isména dohovárala Kreónovi, či chce naozaj zabiť snúbenicu svojho syna. Haimón sa na svojho otca nehneval a cenil si ho, ale chcel mu vyhovoriť trest smrti pre Antigonu a Isménu. Povedal mu, že medzi ľuďmi sa hovorí, aká je Antigona odvážna a že by mal byť jej brat pochovaný. No Kreón si nechcel dať poradiť ani od Haimóna a ani od náčelníka zboru.

Sluhovia odviedli Antigonu do tzv. „svadobnej komôrky“, v ktorej mala byť pochovaná zaživa a z ktorej už nevyjde. Aj náčelník zboru, ktorý ju sprevádzal, jej chcel pomôcť, no nemohol. Odvádzali ju pomaly, no Kreón povedal: „Veď sluhovia, čo ju majú odviesť, budú s plačom pykať za svoju lenivosť.“

Za Kreónom prišiel do palácu veštec Teiresias. Ten sa ho opýtal, aké je hrdinstvo po druhýkrát zabiť mŕtvolu, pretože Kreón nechal telo roztrhať psami a dravými vtákmi. Kreón sa ho opýtal, prečo sa aj on stavia proti jeho rozhodnutiu. Veštec mu hovoril, že si mal všetko dobre premyslieť, a že je tvrdohlavý. Kreón sa však nechcel poučiť, až keď mu Teiresias vyveštil zlú budúcnosť jeho rodiny a odišiel, Kreóna to znepokojilo. Pýtal o radu náčelníka zboru a ten mu povedal, že má vypustiť Antigonu z podzemného vezenia. Ten ho poslúchol a okamžite vyrazil.

Do paláca prišiel posol za náčelníkom zboru so správou, že aj Antigona, aj Haimón sú mŕtvi. Vraj sa zabil sám v hneve pokladajúc svojho otca za vraha. Zrazu vyšla z brány Kreóntova žena Eurydika, keď niečo začula. Posol začal hovoriť: „Sprevádzal som tvojho muža na lúku, kde ležalo mŕtve telo úbohého Polyneika roztrhané psami. Umyli sme ho svätým kúpeľom a v ohni z čerstvých konárov sme spopolnili jeho zvyšky. Potom sme mu nasypali vysoký hrob a ponáhľali sme sa k hrobke, ktorú dostala Antigona za svadobnú sieň. Sluhovia odvalili balvan z otvoru, nazreli sme dnu a tam viselo dievča uškrtené vlastným závojom a Haimón objímal jej telo. Kreón ho prosil, aby vyšiel von, no on naňho vrhol divý pohľad, vytasil na otca ostrý meč, no nezasiahol, lebo Kreón sa dal na útek. A vtedy obrátil svoj meč a vrazil si ho do pŕs. A leží tam aj teraz, mŕtvy pri mŕtvej.“

Eurydika sa bez slova vrátila do paláca. Vybrali sa za ňou, či niečo nevymýšľa, no aj ona sa zo žiaľu zabila. Kreón si priveľmi neskoro uvedomil, aké zločiny spáchal.