Joseph Heller Hlava XXII. (Hlava 22)

Veľmi úspešné dielo americkej literatúry s tématikou 2. svetovej vojny. Jedno z mála protivojnových diel, v ktorých autor využil predovšetkým humor, paradox a absurditu. Po veľmi priaznivom prijatí u čitateľov sa autor dočkal aj výčitiek za protiamerickosť alebo napádania za výsmech hrdinstva účastníkov II. sv. vojny. Pred Hellerom väčšina autorov spracovala vojnu pokrokových síl sveta proti nacistickému Nemecku, kdežto Heller odkrýva ešte jeden „front“ – boj vojaka proti nadriadeným a ich nezmyselným rozkazom – „vojna vo vojne“. Hellerov hrdina pociťuje existenciálny strach zo smrti ako základný pocit. Pud sebazáchovy mu káže opustiť miesto, kde mu hrozí smrť. Trpí strachom zo smrti a má utkvelé predstavy, že sa ho niekto pokúša zabiť. Najväčším nepriateľom americkej letky sa stane zákon Hava XXII, ktorá určuje povinnosti vojaka. Tento predpis sa dá interpretovať podľa vôle veliteľa, ale nikdy nie v prospech vojakov. Plukovník Cathcart, ktorý sa dôsledne riadi hlavou XII, neustále zvyšuje pôvodný počet náletov, ktoré musí vojak odlietať, aby mohol ísť späť domov. Z 30 ich zvýši až na 80, len aby sa preslávil, hoci letci a všetci členovia základne nemôžu psychicky ani fyzicky zvládnuť vzrastajúce napätie. Hlavou XXII možno ospravedlniť vyhnanie talianskych obyvateľov z bydliska, neuznanie chorého za nespôsobilého vojenskej služby, kontrolu listových zásielok – všemocná Hlava XXII má v rukách všetky dni a všetky činnosti vojaka. Jej formulácie sú také logické, strohé a precízne, že im nie je možné porozumieť. Podľa Hlavy XXII vojak, ktorý je psychicky na dne natoľko, že vyhlasuje o sebe že je blázon, nemôže byť za blázna vyhlásený, lebo: „Každý, kto sa chce vyhnúť bojovému nasadeniu, nie je ozajstný blázon.“
Zo života americkej armády si autor vyberá tie menej lichotivé stránky, napríklad administratívne omyly a neschopnosť veliteľstva priznať si ich. Napríklad postava major Major Major sa stal dôkazom fungovania mašinérie, keď ho počítač omylom registroval ako majora, hoci ním nebol. Absurdita jeho mena sa začala už pri jeho narodení, keď jeho matka zomrela a otec – fanatik mu dal meno Major.
Precízna mašinéria sa dala oklamať tým najjednoduchším spôsobom. Napríklad pri neustálom odkladaní náletu na Bolognu hlavný hrdina Yossarian posunul čiaru bombardovania na štábnej mape tak, že sa Bologna ocitla medzi Američanmi obsadenými miestami, hoci boj o ňu sa ešte ani nezačal.

Ďalšia kompromitujúca tvár armády bola zastúpená obchodníkom s armádnymi zásobami vo veľkom – neúspešným letcom, ale samozvaným vynikajúcim kuchárom a proviantným dôstojníkom Milom. Na premaľovaných lietadlách privážal do kantíny špeciality a delikatesy. Bez zastieracích manévrov a za pomoci veliteľov si vybudoval prosperujúci obchod so všetkými štátmi Európy, dokonca aj s Nemcami. Pri jednej havárii lietadla nemohli použiť záchranné vesty, lebo z nich dal Milo odmontovať zariadenie, ktoré používal na výrobu kysličníka uhličitého do nápojov. Obchodoval s cédrami z Libanonu, tulipánmi z Holandska, syrmi zo Ženevy, posielal pozinkované plechy do Damasku, prevážal po Európe konope a pomaranče. Autor na niekoľkých stranách rozohráva kolos čierneho trhu, z ktorého majú profit aj dôstojníci. Milo sa stáva nenahraditeľný. nemôže absolvovať nálety, lebo by hrozilo, že kolos ostane bez manažéra. jeho nálety musí teda odlietať niekto iný.
Dej sa odohráva na vymyslenej leteckej základni v Taliansku na malom ostrove Pianosa, kde by takáto základňa nikdy nemohla byť. Prináša však aj svedectvo o ničivej sile vojny v Ríme. „Keď lietadlo pristálo, videl, že Rím leží v troskách. Letisko pred ôsmimi mesiacmi bombardovali a pri východe z drôteného oplotenia boli navŕšené hŕby kameňa, nahrnutého buldozérmi. Z Kolosea zostala iba zničená škrupina a Konštantínov oblúk bol zvalený.“
Autor využíva veľmi účinne paradox a absurditu, niekedy jeho zámer vyznieva drsne, pre mnohých až neľudsky. Absurdnosť umocňuje čierny humor, napríklad o rodičoch, ktorí prídu navštíviť vojaka, ktorý pred chvíľou zomrel, takže ho musí zastúpiť Yossarian. Román s vojnovou tematikou sa skladá zo 42 kapitol, pomenovaných menom postavy románu (okrem troch kapitol). Rozprávač je v 3. osobe jednotného čísla. Kapitoly sú portrétmi jednotlivých postáv a zároveň sledujú hlavnú dejovú líniu, ktorá súvisí s hlavnou postavou Yossarianom. Miestami sa dejová línia oslabuje a opakujú sa motívy, napríklad pacient celý v obväzoch, ktorému nevidno ani na tvár. Kompozične najzvláštnejšou kapitolou je Večné mesto, kde sa autor najzreteľnejšie predstavuje ako predstaviteľ absurdnej literatúry. Hlavná postava:
Yossarian – 28 ročný vojak americkej armády, slúžiaci v letke na ostrove Pianosa v Taliansku. Nikdy sa necítil byť dobrým vojakom, tobôž nie hrdinom. Vojnu považoval za hnusnú a bol by sa bez nej zaobišiel. Má silný pud sebazáchovy a netúži položiť svoj život za nikoho, teda ani za vlasť nie. Pokoruje ho, že o sebe počas vojny nerozhoduje a že je iba v rukách náhody.

Napriek tomu, že Hlava XII dovoľuje odísť z frontu všetkým, ktorí absolvovali 30 náletov, Yossarian zostáva na fronte, pretože jeho plukovník využíva ďalšiu formuláciu Hlavy XXII, v ktorej stojí, že vojak musí uposlúchnuť rozkaz svojho nadriadeného. Tým je plukovník Cathcart, ktorý pre svoju slávu zvyšuje sústavne povinné nálety. Yossarian má čoraz väčšie problémy zvládnuť záťaž častých náletov. Predstiera bolesť pečene, aby mohol byť v nemocnici, a neskôr aj bláznovstvo. V nemocnici pluku spôsobí problém. Ako dôstojník musí počas liečby plniť určité povinnosti – musí cenzurovať listy, ktoré posielajú vojaci z frontu domov. Podpíše iba tie, ktoré nečíta, a tie, ktoré prečíta a často takmer celé prečiarkne, podpíše falošným menom. Kontrarozviedka príde hľadať tajomného muža, alebo špióna Irvinga Washingtona. Keď sa Yossarian vrátil z nemocnice zistil, že počet náletov sa zvýšil na 50. Má strach o svoj život, ako všetci okolo neho, a snaží sa, aby ho doktor Daneeka poslal domov ako blázna. Lenže podľa Hlavy XXII práve ten, ktorý o sebe vyhlasoval, že je blázon, bláznom nemohol byť. Bez výčitiek svedomia posunie hranicu bombardovania na mape a jeho veliteľ si bude myslieť, že mesto patrí už Američanom. Nedokázal zvládnuť bezprostredné ohrozenie života, a preto sa po nálete, pri ktorom navigoval Mc Watt a dostali zásah rozhodne ísť na dovolenku. Nepomohlo mu ani to, že na udeľovanie vyznamenania Letecký záslužný kríž prišiel úplne nahý. Yossarian už ani nemusel hrať blázna. Odkedy videl v kabíne raneného Snowdena, ktorému vyliezli všetky vnútornosti, jeho myseľ nemyslela na nič len na záchranu života za každú cenu. Chodil po tábore celkom bez šiat. „Našťastie“ je ranený do nohy a môže byť chvíľu v nemocnici. Lekár mu sľúbi, že ho pošle domov, ale pomýli si meno a Yossarian opäť zostáva. Pobyt mu spríjemnila sestrička Drucettová, s ktorou si porozumeli. Raz bol s ňou na pláži a jeho pilot Mc Watt sa predvádzal nízkym letom ponad pláž. nezbadal mávajúceho Kida Samsona a preťal ho v páse tak, že Kidove nohy ešte chvíľu ostali stáť na móle. Všetkých okolo postriekala krv. Mc Watt sa rozbil aj s lietadlom na skale. Yossarian ide na dovolenku do Ríma a podujme sa oznámiť smrť svojho spolubojovníka Natelyho jeho talianskej slečne. napriek tomu, že žila pochybným životom, Natelyho ľúbila. Správa o jeho smrti ňou otriasla a pokúsila sa ho prebodnúť dýkou. Doktor Korn konečne pristúpi na to, že dovolia Yossarianovi odísť z frontu pod podmienkou, že bude jednotku vychvaľovať a neprezradí nič o podmienkach v tábore. Dostáva sa ešte raz do Ríma a prechádza rozbitým mestom, plným stratených existencií. Svet okolo neho je ako vidina konca sveta.

V dôstojníckom byte zistí, že jeho spolubojovník Aarfy znásilnil a potom vyhodil z okna mladé nepríťažlivé dievča. Paradoxne zatknú Yossariana, pretože nemá priepustku, a nie násilníka a vraha. Natelová dievčina sa ho snaží zabiť prezlečená do nemeckej uniformy. Nadriadení vyrobia z toho historku o boji s nemeckým dôstojníkom. Yossarian má všetkého dosť. Nechce už od nich slobodu ako dar. Rozhodne sa konať sám a dezertuje. Major Danby mu dáva poučenie a šancu újsť. Yossarian vyrazil. Hneď za dverami sa skrývala Natelyho pobehlica. Nôž ho minul len o vlások a Yossarian sa dal na útek. Vypracoval:
 Alojz Vlčko, IV K, 2001/2002

Použité materiály:
 Hlava XXII, Pravda, 1975
 Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry III. diel, ENIGMA, 1999
 internetové stránky.