Boris Pasternak Doktor Živago

(Ruská literatúra)

Publikoval filozofické verše v 20. a 30. rokoch. Spájal prírodnú a ľúbostnú tématiku. Vtedajšia kritika kritizovala nezrozumiteľnosť, zložitosť a intelektuálnosť, pretože nevyjadrovala revolučné nadšenie. Búrku protestov vyvolal román Doktor Živago. Vydaný bol v Taliansku v r. 1956. Kritika vyčítala protisovietske tendencie a odmietli mu ho vydať. Vylúčili ho zo Zväzu sovietskych spisovateľov, a keď mu v r. 1958 Kráľovská akadémia vied udelila Nobelovu cenu, musel ju odmietnuť. Túto cenu prevzal až v r. 1989 Pasternakov syn. Doktor Živago
Autor realisticky zobrazuje udalosti v Rusku v rokoch 1903 – 1929. Na bohatej scenérii historických udalostí – 1. svetová vojna, februárová a Októbrová revolúcia roku 1917, občianska vojna, obdobie novej ekonomickej politiky – stoja v popredí hlavné postavy Živago a Larisa, ktorých revolúcia zničila. Široký historický a geografický priestor od Karpát po Sibír, množstvo postáv, rozdrobené rozprávania, ktoré vytvárajú samostatné scény sceľujú bezprostrednosť autorovho pohľadu. Kresťanské motívy odôvodňuje autor: „V románe som použil náboženskú symboliku – aby som ho preteplil.“ Osudy Živaga, ktorého život zobrazil autor od detstva až po smrť v r. 1929, sú typické pre ľudí tých čias. Živago pochádzal z bohatej rodiny, keď mal desať rokov, osirel. Ujali sa ho príbuzní a vyštudoval medicínu. Jeho kariéru pretrhla 1. svetová vojna, ktorá ho priviedla až do Karpát. Po zranení sa vracia do Moskvy, pracuje v nemocnici, bieda a hlad sa stupňujú , odchádza s rodinou na Ural. Keď si po strastiplnej ceste začal zvykať na jednoduchý, pokojný život na dedine, zajali ho partizáni. Musel zostať s medzi nimi, hoci nesúhlasil s ich myšlienkami boľševickej propagandy. Po úteku od partizánov sa chce dostať do Moskvy k žene a synovi. Pracuje, aby nebol podozrivý, ale jeho túžba po rodine sa nesplní, pretože dostáva os ženy list, že emigrujú do Francúzska. Vracia sa na Ural, kde sa stretáva so svojou bývalou tajnou láskou Larisou. Ich spoločné šťastie je krátke, lebo s dcérou odchádza do Vladivostoku, aby sa zachránili. Živago sa vracia do Moskvy, živorí a nedarí sa mu založiť si rodinu. Po strate ženy i Lary stráca zmysel života. Zomiera v električke na srdcovú porážku. Pri jeho rakve sa znovu objavuje Larisa, ktorá náhodou prišla do Moskvy. Niekoľko dní po pohrebe Larisa zmizla. „Neviem, či je Doktor Živago celkom úspešný ako román, ale cítim, že so všetkými svojimi chybami je hodnotnejší, ako moje rané básne.

Je bohatší, ľudskejší, než diela mojej mladosti."
(autor).