Stovky bytostí usmerniť na pravú cestu, desiatky rodín zachrániť pred biedou, chorobami a to všetko za jej peniaze!“
Zajtradeň Raskoľnikov celý preležal. Keď zrazu hodiny odbili šiestu, strhol sa, lebo si uvedomil, že bol čas pre vykonanie svojho plánu. Prichystal si sekeru, záloh a pobral sa do domu, kde bývala starena. Schodište bolo prázdne a tiché. Iba na prvom poschodí pracovali maliari. Nevideli ho. Zastal si pred dvere a chviľu rozmýšľal. Zazvonil a starena otvorila. Šiel rovno do bytu hoci ho starena nevolala. Dal jej záloh a starena sa chviľu obrátila ku svetlu pri odkrúcaní striebornej vecičky, vtedy Raskoľnikov vybral sekeru, a keď sa starena pohla ku nemu udrel ju po hlave. Okamžite spadla na dlážku. Zaliala ju krv a na mieste bola mŕtva. Raskoľnikov hneď vyhľadal v spálni bohatstvo, postrkal si zlaté predmety a mešec do vreciek a pobral sa von. V tom v predsieni stála Lizaveta a nastrašená stála nad mŕtvym telom Aľony Ivanovnej. Raskoľnikov bez rozmýšľania vrhol sekerou i na Lizavetu a bolo i po nej. Zastrašený z hrôzy a hnusu čo práve vykonal, ponáhľal sa do chodby. Zrazu počul čiesi kroky, a cítil, že smerujú práve na tretie poschodie, tam kde bol on. Zvrtol sa späť do bytu a nečujne zasunul zástrčku. Človek už išiel s priateľom, prišli pred dvere a zazvonili. Bolo im čudné, že dlhý čas nikto neotvára, preto šli zavolať domovníka. Raskoľnikov, keď videl, že je schodište prázdne, rozbehol sa dolu schodmi a stratil sa v nočnej tme. Keď prišiel domov, ľahol si a dlho v polosne premýšľal. Prebudil sa a už bolo ráno. Domovník mu priniesol list z polícii i hneď sa zľakol, že všetko vedia. I keď to bol lístok, ktorým sa jeho domáca sťažuje, že si narobil u nej dlhy, Raskoľnikovovi bolo na kraj jazyka povedať polícii o všetkom čo sa včera prihodilo. Vrátil sa domov po starenine vzácne veci a schoval ich niekde pod neveľký kameň na pustom mieste, kde nebolo ľudí. Spokojný, že sa zbavil dôkazov, pobral sa k starému priateľovi Razumichinovi. U neho iba mlčal, odmietal všetko čo mu kamarát ponukol. Vyšiel von bez pozdravu, ulicou ľudia narážali na neho, nadávali mu, ale Raskoľnikov nič nevnímal. Vyčerpaný sa vratil domov a zaspal. Ráno sa zobudil a rozum mu bol pomútený. Zdalo sa mu, že počuje krik domácej, že sa okolo neho zhŕklo veľa ľudí, ktorí ho chcú niekam odniesť, že leží bez pomyku už mesiac a všetko to bolo od striedavého blúznenia a polovedomia. Keď Nastasia a Razumichin videli, že je s Raskoľnikovom niečo nie v poriadku, zavolali doktora Zosimova.