Raskoľnikov býval v S-kej uličke v Petrohrade, kde mal prenajatú izbu. Bol chudobný, nezariadený, biedne oblečený, ale predsa pekný, vyššej postavy, mal tmavé oči a gaštanové vlasy. Posledné časy sa mu všeličo motalo po hlave, čo mu mohlo zlepšiť jeho ťažké postavenie. I najprv si v sebe hovoril, že tára, to sa len tak s tým vo fantázii zabáva, ale čoskoro začal svoj sen pokladať za pevný plán. I odišiel do domu, kde bývala starena plná bohtstva. Zazvonil a starena otvorila. Vošiel dnu a pozorne si všímal každý kútik bytu. Už tu neraz bol a teraz prišiel po to isté-doniesol záloh. Vyšiel celý zmätený. CITÁT: „Bože môj! Aké je to všetko odporné! Vari by som naozaj.. nie, to je nezmysel, hlúposť! -dodal rozhodne- vari mi naozaj mohla zísť na um taká hrôza? Akej špinavosti je to vlastne schopné moje srdce? Naozaj aké je špinavé, odporné, hnusné, hnusné!“
V posledné dni sa Raskoľnikov vyhýbal i spoločnosti. Ale keď bol v krčme všimol si dajakého úradníka a aj on si všimol jeho. Prihovoril sa mu a tento sa hneď začal sťažovať o svojej chudobe, o tom ako nikto nemá súcit s nim ani len vlastná žena Katerina Ivanovna, rozprával i o svojej dcére Soni, prameňu peňazí, ktorá si predáva telo. Keď už bol Marmeladov opitý, Raskoľnikov ho odviedol domov a tam videl všetku tú biedu. Na druhý deň Raskoľnikova zobudila služka Nastasia, ktorá mu občas zariadila byt a nosila jesť. Podala mu i list od matky. Píše mu o šťastí, ktoré sa prihodilo jeho sestre Duni, o tom ako sa vydá za advokáta Petra Petroviča Lužina. Raskoľnikov hneď nesúhlasil s tým, lebo videl, že sa jeho sestra vydáva kôli tomu, aby brata vyhla chudobe. I rozbúrený vyšiel a dlho sa po ulici túlal. Zrazu videl a počul Lizavetu Ivanovnu, sestru stareny Aľone Ivanovnej, a zistil, že zajtra o siedmej večer Lizaveta nebude doma, starena, na ktorej život pôjde siahnúť, bude sama a to bude pravá chvíľa splniť jeho fantáziu. Teraz si už bol istý, že to spraví, lebo v krčme vypočul dvoch ľudí rozprávajúc sa o Aľone, ktorá bola bohatá, zlá voči sestre a zálohárom, a jej sestra Lizaveta prala, varila, riadila, šila a všetok zárobok dávala sestre. CITÁT: „Striga je, po prvé hlúpa, zbytočná, bezvýznamná, zlostná, chorá, nikomu nepotrebná, všetkým škodí a ani sama nevie načo žije, a zajtra beztak umrie prirodzenou smrťou. Naproti tomu sú mladé, čerstvé sily, ktoré zbytočne hynú pre nedostatok prostriedkov. Sto, ba tisíc dobrých skutkov a podujatí by sa mohli vykonať alebo usmerniť za starenine peniaze.