Malý testamet (Odkaz)

Dielo tvorí štyridsať osemveršových strof. Vzniklo na sklonku roka 1456 pred prvým dobrovoľným vyhnanstvom z Paríža. Villon ironizuje svoje ľúbostné sklamanie, zanecháva ako dedičstvo to, čo nemá, vysmieva sa váženým osobnostiam, provokuje strážcov verejného poriadku.

Veľký testament (Závet)

Dielo básnickej zrelosti dokončené o päť rokov neskôr. Podstatnú časť tejto zbierky s 2023 veršami tvorí kľúčový Závet, ktorý je doplnený mnohými baladami. Tridsaťročný básnik si vyrovnáva účty so životom i so svetom. S úsmevom i nostalgiou spomína na svojich kumpánov a príležitostné lásky, vysmieva sa tým, ktorí mu ublížili, ironicky a rezignovane uvažuje o smrti a umieraní.


ŠPANIELSKY HUMANIZMUS A RENESANCIA

Miguel de Cervantes y Saavedra (1547 – 1616)

Najvýznamnejší španielsky renesančný spisovateľ. Narodil sa v Alcalá de Henares. Jeho život bol pestrý a komplikovaný (vojnové výpravy, alžírske zajatie, dlhy, väznenie, cirkevná exkomunikácia, nerovné manželstvo). Zomrel v Madride. Rozsiahle literárne dielo, vytvorené v zrelom veku, tvorí poézia, dráma a próza. Menej významné sú jeho básnické pokusy, ktoré neskôr zaraďoval do vlastných dramatických a prozaických diel. Uplatnil sa ako dramatik (historická tragédia Numancia, autobiografická dráma Život v Alžíri, komédia Pedro de Urdemalas, medzihry Bdelý strážca, Zázračné divadlo, Žiarlivý starec a iné). Vynikol ako prozaik (súbor Príkladné novely, román Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha). Menej významný je pastiersky román La Galatea a dobrodružný román Strasti Persila a Sigismundy.

Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha

Dvojzväzkový román, vrcholné dielo renesančnej prózy. Schudobnený zeman Don Quijote, vychudnutý „rytier smutnej postavy“, pomätený čítaním rytierskych románov, chce obnoviť zašlú slávu potulného rytierstva, a preto sa na vyziabnutom Rocinantovi, ktorý je v jeho predstavách nádherným koňom, vypraví spolu so svojím zemitým, požívačným a odvrávajúcim zbrojnošom Sanchom Panzom do sveta, aby vykonal hrdinské činy na oslavu vysnenej dámy svojho srdca Dulciney z Tobosa (v skutočnosti to bola iba obyčajná kraviarka), aby pomáhal utláčaným a chránil vdovy a siroty.

V nespočetných epizódach, v ktorých vystupuje 669 postáv, prežíva mnoho dobrodružstiev. Napriek mnohým neúspechom sa nepoddáva a vždy znovu podstupuje nezištný boj za ideál, ktorý chápe ako skutočnú vec a je ochotný nasadiť zaň aj život. Po mnohých dobrodružstvách sa vracia naspäť domov, kde zo svojho poblúznenia vytriezvie a umiera. Princíp jeho úsilia však nie je porazený, pretože Sancho Panzo, ktorý je všestranným protikladom Dona Quijota, sľubuje umierajúcemu pánovi, že v jeho úsilí bude pokračovať.


Lope Félix de Vega Carpio (1562 – 1635)

Najvýznamnejší španielsky dramatik tzv. zlatého veku. Narodil sa v Madride v šľachtickej rodine. Od detstva prejavoval literárny talent a dobrodružné sklony. Jeho život bol naplnený škandálnymi ľúbostnými pletkami. Pre rozmernosť jeho diela ho označovali za „zázrak prírody“. Zomrel v Madride. Písal rozsiahle poémy, formálne rôznorodú lyriku v antickom, talianskom a ľudovom duchu, bol autorom pútavých románov (autobiografický ľúbostný román Dorotea). Slávu si získal dramatickou tvorbou. Údajne napísal okolo dvetisíc hier, známe sú texty vyše 500 drám. Sú to hry náboženské (Kristovo narodenie, Barlaam a Josafat a iné), historiské (Najlepší sudca je kráľ, Fuente Ovejuna a iné) a mravoučné komédie, ktoré sú dodnes v repertoári svetových divadiel (Záhradníkov pes, Prefíkaná milenka, Sedliak svojím pánom, Zázračný madridský prameň, Vdova z Valencie a iné).

Fuente Ovejuna

Námetom tejto veršovanej mravoučnej hry v troch dejstvách boli skutočné udalosti, ktoré sa odohrali roku 1476. Fuente Ovejuna (Ovčí prameň) je meno dediny, ktorej obyvatelia sú hrdinami hry. Komtúr Gómez (zástupca rytierskeho rádu) sa vracia z víťazného boja do Fuente Ovejuny, ktorú spravuje jeho rád. Požívačný komtúr, ktorý dedinčanov utláča a obťažuje ženy a dievčatá Fuente Ovejuny, sa usiluje získať richtárovu dcéru Laurenciu. Tá sa ale chystá na sobáš s mladým Frondosom. V deň svadby Gómez potupí richtára Estébana, Frondosa dá mučiť a Laurenciu zneuctí. Dedinčania na čele s Laurenciou sa vzbúria a komtúra zabijú. Pri brutálnom vyšetrovaní tohto činu všetci berú vinu na seba. Don Rodrigo, predstaviteľ kráľovskej moci, ktorý vyšetril všetky komtúrove viny i odboj dedinčanov, dáva obyvateľom milosť. Aj po tomto oslobodzujúcom rozsudku na Rodrigovu otázku, kto je vrahom dedinčania jednohlasne odpovedajú: „My, Fuente Ovejuna.“