Humanizmus a renesancia

Toto obdobie v 14. storočí bolo cestou objavov a debát, ktoré posunuli všetky dovtedy známe hranice. Od konca 15. storočia učenci nazerali na svet celkom inak ako predtým – verili, že ľudstvo určuje svoj vlastný osud. Základom vo všetkých oblastiach sa stalo experimentovanie a pozorovanie: výtvarní umelci skúmali objekty svojej tvorby a zdokonaľovali cit pre perspektívu, moreplavci pozorovali hviezdy a mapovali Zem, technici riešili praktické problémy života, filozofi uvažovali o novom usporiadaní sveta. V tejto kultúrnej revolúcii zohrali významnú úlohu talianske mestské štáty, ale na sklonku 16. storočia, keď sa pozornosť Európy obrátila na zaoceánsku expanziu, sa vedúcimi mocnosťami stalo Španielsko a Francúzsko.

S rozvojom vedy, techniky a priemyslu sa šírilo i nové myšlienkové a umelecké hnutie humanizmus (z lat. humanus – ľudský) a renesancia (z franc. renaissance – znovuzrodenie). Cieľom tohto hnutia bolo obrodenie človeka v duchu antických predstáv a ideálov a znovuzrodenie antiky. Humanistická a renesančná ideológia považovala za najdôležitejšie právo človeka na prirodzené a šťastné prežívanie života, lásku k prírode, úctu k rozumu (racionalizmus), zmyslové poznanie (senzualizmus) a význam jednotlivca (individualizmus).

FRANCÚZSKY HUMANIZMUS A RENESANCIA

François Rabelais (1494 – 1553)

Francúzsky prozaik, všestranná renesančná osobnosť. Narodil sa v Chinone ako syn advokáta vo vinohradníckom kraji Touraine. Prešiel scholastickou výchovou vo františkánskom kláštore, bol mníchom, svetským kňazom, ovládal gréčtinu, hebrejčinu, taliančinu, španielčinu a nemčinu, vyštudoval medicínu a tejto profesii sa istý čas aj venoval. Vydával a redigoval právnické a lekárske spisy a dobrodružné knihy. Záplava rytierskych dobrodružných románov ho inšpirovala na napísanie päťdielneho satirického románu Gargantua a Pantagruel. Zomrel v Paríži.

Gargantua a Pantagruel

Tento román reaguje na prehnanosť, nepravdivosť a velikášstvo vtedajších rytierskych románov. Menom Pantagruel v stredoveku ľudia označovali malého zlého ducha, ktorý trápil ľudí sypajúc im v spánku do úst soľ, aby boli smädní. Podobnú schopnosť mal rovnomenný hrdina románu.

Prvá kniha je venovaná opisu „hrôzyplného života veľkého Gargantua“. Čarodejník Merlin stvoril dvojicu obrov: Grandgoussiera, jeho ženu Gargamellu a obrovskú kobylu, ktorá ich odvezie na západ. Tam sa im narodí mimoriadne veľký a silný syn Gargantua. Kniha vyúsťuje do rozprávania o založení opátstva Thelém, v ktorom žijú mladí ľudia, ktorí sú výkvetom telesnej i duševnej krásy, žijú úplne slobodne, riadiac sa podľa hesla „rob, čo chceš“.

Druhá kniha opisuje osudy Gargantuovho obrieho syna Pantagruela – jeho narodenie, univerzitné štúdiá, priateľstvo so študentom Panurgom, ktorý pozná „63 spôsobov ako si zaobstarať peniaze, z ktorých najobvyklejší a najčestnejší je krádež potajomky uskutočnená“. Kniha opisuje aj vojnu s Dipsodmi a porážku ich pyšného kráľa Anarcha.

Tretia kniha je venovaná rozhovorom o ženách, o manželstve a opisuje okolnosti Panurgovej ženby.

Štvrtá kniha rozpráva o fantastickej ceste za Božskou Fľašou, na ktorej Pantagruel spolu s Panurgom poznávajú veľa „utopických ostrovov“, ako napríklad Divoký ostrov osídlený Jaternicami, Ostrov Vetrov, Pápežofigovníkov, Pápežomanov a iné.

Záverečná piata kniha pokračuje v opise tejto cesty až k jej cieľu do veštiarne Božskej Fľaše. Zmyslom jej veštby vyjadrenej príkazom „Pi!“ je stála a neuhasiteľná túžba po poznaní, snaha „naplniť dušu až do dna pravdou, vedou a filozofiou“.


François Villon (1431 – 1463)

Francúzsky básnik pokladaný za prvého z tzv. prekliatych básnikov. Narodil sa v Paríži, pochádzal z chudobnej rodiny, študoval slobodné umenia na parížskej univerzite. Žil bohémskym a tuláckym životom opradeným mnohými záhadami. Pre menšie i väčšie priestupky ho niekoľkokrát súdili, väznili a vypovedali z Paríža. Miesto jeho úmrtia je neznáme. Rozsahom neveľké dielo tvorí Malý testament, Veľký testament, Kodicil a Balady v žargóne.