Stručná charakteristika postáv:

Dej tejto novely sa odohráva v posledných mesiacoch prvej svetovej vojny, približne od konca januára do konca marca. Hlavnou postavou je 18-ročný chlapec Peter Aubier, ktorý má už o pol roka nastúpiť na front podobne ako jeho starší brat Filip, ktorý je na fronte už od začiatku vojny. Keďže Peter je jemnej „hamletovskej" povahy, vojna ho nijako neláka, ba naopak. Snaží sa nemyslieť na ňu, ale vychutnávať si prítomnosť a snívať... Býva u svojich rodičov, takže sa veľmi nestará o finančnú stránku života. Naopak, Lucia, ktorá žije len s mamou, lebo jej otec zomrel ešte pred začiatkom vojny, si musí zarábať na živobytie a to tým, že maľuje obrazy z fotografií. Keďže nie je nijaká profesionálka, väčšina z jej obrazov sú gýče, ktoré nie vždy predá. Od Petra sa líši tým, že v jej vnútri nemožno nájsť pesimizmus, či melanchóliu. Je pokojná a často sa usmieva. Keďže nie je bohatá, nečaká od života veľa, je šťastná, že má Petra, ktorý jej rozdáva šťastie a lásku. Vojna vie ľudí veľmi zmeniť, ako napríklad Luciinu matku. Tá nemala v živote veľké šťastie. Keď bola mladá, zaľúbila sa do Luciinho otca, ktorý pochádzal z nižšej vrstvy ako ona, vďaka čomu  boli jej rodičia proti nemu. Životom sa museli predierať sami, pretože jej rodičia stratili záujem o dcéru, ktorá si zobrala muža z gazdovskej rodiny. A tak, keď muž ochorel, musela pracovať za dvoch, aby uživila ešte aj ich dcéru Luciu. No krátko pred vojnou jej manžel zomrel. Počas vojny sa Luciina matka zmenila. Na prvom mieste už nebola jej dcéra, ale našla si milenca a začala si užívať život. Sklamala Luciu tým, že s milencom ešte aj otehotnela, čím poškvrnila meno celej rodiny. Petrova rodina nebola ani zďaleka podobná tej Luciinej. Jeho otec pracoval ako úradník, ktorý slepo dôveruje svojmu štátu, no napriek tomu je pán Aubier milujúci otec, presne ako pani Aubierová - Petrova matka.

Obsah diela

18-ročný Peter Aubier nastupuje do vlaku podzemnej železnice. Premýšľa o tom, že o šesť mesiacov ho čaká nástup do frontu a plný beznádeje sedí a ani si nevšíma útok Nemcov na stanicu. Vo vlaku ho zaujme jedna krásna dievčina 

Lucia. Je to láska na prvý pohľad, Peter sa cíti neopísateľne nádherne, keď padne ďalšia bomba a oni sa chytia za ruky. Vyzerajú sťa dvaja milenci, no opak je pravdou. Lucia na zastávke z vlaku vystúpi pustiac Petrovi ruku, ktorý celý zmätený láskou k nej chce vystúpiť, no neskoro. Lucia zrazu zmizla a on zostal stáť vo vlaku snívajúc o tej nádhere, čo ho postretla.

Ako prišiel domov, jeho pesimistické pocity zúfalstva sa zmenili razom na šťastie, ako keby mal zrazu jeho život zmysel. A to len vďaka jednej osobe, ktorú ešte ani nestačil spoznať. Myslel na ňu dnom i nocou, neustále. Keď sa raz náhodne stretli v Luxemburskej záhrade, začali sa spolu rozprávať ako starí známi. Mohli by sa spolu rozprávať aj celé hodiny bez prestávky, tak výborne si rozumeli. Preto sa odvtedy začali stretávať čoraz častejšie a trávili spolu stále viac a viac času. Ako si tak Peter prezeral Luciine obrazy, rozhodol sa, že by chcel aby aj jeho Lucia namaľovala. Jedného dňa sa teda stretli u Lucii doma, aby mohla spraviť jeho portrét. V ten deň začala byť k nemu takmer úplne otvorená a zdôverila sa mu so svojimi ťažkosťami v rodine a vyrozprávala mu viac ako pôvodne chcela. Keď už raz začala, nevedela prestať. Rozprávali sa spolu o takých veciach, ktoré ani nie sú zvyčajnou debatou medzi mladými zaľúbencami. Od tej chvíle sa stali dôvernými priateľmi, ktorí sa môžu rozprávať o všetkom možnom aj celé hodiny. Žili svojim vlastným, zaľúbeným svetom, v ktorom vojna pre nich nejestvuje. Nevšímali si tragédiu a smrť okolo seba, žili len sami sebou. Snažili sa prežiť čo najlepšie svoje šťastie, ktoré nevedno ako dlho potrvá. Každým dňom silnie volanie smrti čoraz väčšmi a prehlušuje ich ľúbostný vzťah. Aj keď neboli nábožne založení, dohodli sa, že na Veľký piatok pôjdu počúvať krásnu hudbu do Chrámu svätého Gerváza. Po prechádzke v dohodnutý deň zamierili do chrámu, no tam už na nich čakala smrť. Obklopení nádhernou hudbou organu tíško šepkali svoje prosby a práve v okamihu, keď sa spojili pred Bohom, práve v tom okamihu, keď sedeli spolu v objatí a vychutnávali si najkrajšie chvíle svojho života, ich sny a túžby navždy ukončil mohutný pilier, ktorý sa nich zrútil počas bombardovania chrámu. A tak zomreli si v náručí, ale s výrazom blaženosti, pretože ich láska je večná a nesmrteľná.

Hlavná myšlienka

Najsilnejším citom ľudskej bytosti je láska. Nezáleží na tom, či je vojna alebo nie je. Láska je všade okolo nás, rodí sa bez ohľadu na miesto, či čas. Vďaka nej dokážu nájsť ľudia aj zmysel života, nech sú akokoľvek nešťastní, nech sú v akejkoľvek zlej situácii. Láska je liek na každú ranu. V tomto diele je láska medzi Petrom a Luciou veľkým kontrastom vojny, ktorá prináša do života mnoho zákerností a predovšetkým straty na ľudských životoch.