Lit. druh: dráma
Lit. žáner: divadelná hra v dvoch dejstvách
Téma: Život a pasivita ľudí po vojne, ľudia čakajú na niečo, čo ich vykúpi, čo ich zachráni zo zlej situácie
Čas: neznámy, odohráva sa počas dvoch dní, nikto nevie kedy presne
Miesto: niekde vo Francúzsku, sú tu spomínané názvy nejakých miest ( Saint-Sauveur, Vauclus, Merdeclus), ale celý dej sa odohráva na jednom mieste, pri starej vŕbe, kde dotyční čakajú na Godota
Hl. postavy:
Estragon - tzv. Gogo, tulák, zábudlivec, nepamätá sa na udalosti z minulého dňa, chce odísť, ale Vladimír ho vždy upozorní na to, že musia čakať na Godota. Nemôže si vyzuť topánky ( topánka mi príde ako jeho kríž, utrpenie ktorého sa nemôže zbaviť), nakoniec mu pomáva Vladimír a chodí bosý ako Ježiš
Vladimír - tzv. Didi, tulák, Estragonov spolutrpiteľ, keď Estragon chce odísť, vždy sa aj tak vráti objíme Vladimíra, nemôžu bez seba byť, nachádzajú v sebe aspoň nejaké to utešenie v zlom svete
Pozzo - okoloidúci boháč s bičom, má svojho sluhu, ku ktorému sa správa ako ku zvieraťu, cíti sa byť nadradený aj nad tulákmi, dokonca ho musia prosiť aby si sadol. Chce sa zbaviť Luckyho, predať ho na trhu, ale na druhej strane, aj človek ako Pozzo potrebuje mať nejakého „spolutrpiteľa“, a hlavne keď oslepne
Lucky - Pozzov sluha, nosí mu kufor, Pozzo ho bičuje, má ho na povraze, a trpí pod jeho nadvládou, všetko robí na povel, dokonca na povel aj myslí, a tancuje, ako cvičená opica. Pozzo však tvrdí že Lucky je vďačný za to, že mu môže slúžiť a preto sa snaží robiť všetko, ako mu Pozzo prikáže.
Chlapec - objavuje sa z ničoho nič, vraj slúži u Godota, a ten odovzdáva po ňom odkazy
Godot - neznáma a nespoznaná osoba, na ktorej vykúpenie tuláci čakajú
Dej:
Všetko sa odohráva v neznámom čase a mieste, je tu Poľná cesta a Estragon si nemôže vyzuť topánku. Dvaja tuláci vedú rozhovory úplne nezmyselné, koľkokrát len preto, aby im ušiel čas, kým čakajú na Godota. Dokonca sa chcú aj obesiť na strome, ale rozhodnú sa, že najprv naňho počkajú. Počas čakania ide okolo Pozzo s Luckym. Lucky s veľkým kufrom a Pozzo s bičom v ruke. Tuláci si myslia, že Pozzo je očakávaný Godot, a keď zistia že nie je, aj tak sú radi tejto spoločnosti, aspoň im ubehne čas rýchlejšie. Vedú absurdné rozhovory, Pozzo chce tiež čakať na Godota. Na scénu z ničoho nič príde chlapec, ktorý nesie odkaz od Godota, vraj dnes prísť nemôže, ale príde zajtra. Pozzo s Luckym odídu.
Estragon: „Tak ideme“? Vladimír: „Poďme“. Nehýbu sa.
Druhé dejstvo je takmer rovnaké. Začína prebudením tulákov, Estragon si nepamätá na predošlý deň, Vladimír spieva. Opäť rozhovory o ničom. Príde Pozzo s Luckym. Pozzo oslepol, ani sa nepamätá na tulákov, a Lucky onemel. Odohrajú sa komické scénky s padaním a zdvíhaním sa postáv. V závere príde chlapec, a oznámi tulákom, že Godot príde zajtra. Je to nekonečný kruh, z ktorého niet úniku. Šnúra na obesenie je slabá. Plán však majú, obesiť sa, ak nepríde Godot. Zajtra, keď zoženú hrubší povraz.
- absurdita, náboženské motívy, bezvýchodiskovosť
