Sofokles: Antigona

1. Autor

Sofokles (496-406 p.n.l.), sa narodil v Kolónos Hippios pri Aténach ako syn bohatého majiteľa podniku na výrobu zbraní. Vďaka otcovmu postaveniu získal veľmi dobré vzdelanie v múzickom umení. V roku 480 p.n.l viedol chlapčenský zbor pri príležitosti osláv porážky Peržanov pri Salamíne. Ako dramatický autor sa preslávil roku 468 p. n.l., keď so svojou hrou Triptolomeos zvíťazil v dramatickej súťaži nad slávnym dramatikom Aischylom. Vo svojich prvých hrách účinkoval aj ako herec, prestal však hrať kvôli slabému hlasu.

Vo svojich hrách zaviedol rôzne zmeny(inovácie), napríklad rozšíril zbor z dvanástich členov na pätnásť, no aj obmedzil jeho vystúpenia, pretože ho bral ako príťaž. Zároveň však zbor odzrkadľoval sofoklov názor na dej. Zaviedol tretieho herca na javisku a opustil formu trilógie. Výsledkom týchto zmien bolo dosiahnutie väčšej dramatickosti hier. Podľa neistej Aristotelovej správy zaviedol Sofokles aj maľované kulisy.

Sofokles pochádzal z Atén, ktoré veľmi miloval. Jeho aristokratický pôvod poznačil aj jeho názor na svet. Výsady triedy, z ktorej pochádzal, pokladal za také samozrejmé, že bezvýhradne prijímal aj morálne hodnoty, ktoré mali tieto výsady chrániť. Aktívne podporoval protidemokratickú ústavu, obmedzujúcu v posledných rokoch peloponézskej vojny volebné právo aténskych občanov.

Sofokles sa ako kňaz liečivého démona Halóna zúčastnil na zakladaní Asklépiovho kultu. Za svoje zásluhy, spojené s týmto kultom, bol po smrti uctievaný ako héros Dexión. Podľa starovekej tradície obvinil Sofoklov syn Iofón otca vo vysokom veku z duševnej slabosti. Sofokles vyvrátil tvrdenie tým, že predniesol pred súdom svoju pieseň na Atény zo svojej poslednej tragédie.

Zomrel v milovaných Aténach v roku 406 p.n.l.

2. Dielo

Téma: Postoj ľudského zákona proti božskému zákonu
Idea: Odsúdenie nezmyselného ľudského zákona postaveného na úkor božského
Doba: Antické Grécko
Miesto: Grécke mesto Téby, pred kráľovským palácom
Názov: Antigona
Členenie textu: Prológ, epilóg, 5 dejstiev

3. Postavy

Charakteristika:

Antigona

je dcérou Tébskeho kráľa Oidipa, obetuje svoje šťastie a dáva prednosť povinnosti- pochová mŕtveho brata. Uznáva staré morálne zákony, aj božské zákony, nemôže však rešpektovať nezmyselný kráľov rozkaz, tak nepríznačný pre Grékov- nepochovať človeka. Je odvážna a sebavedomá.

Kreón

stáva sa kráľom po smrti Oidipa a jeho syna Eteokla. Vládne krutou a neľútostnou rukou. S činmi, ktoré vykonáva, nesúhlasia občania a, čo je horšie, ani bohovia. Chce si udržať autoritu za každú cenu, aj keby tým mala trpieť jeho rodina.

Haimon

Kreontov syn, snúbenec Antigony, snaží sa presvedčiť otca, aby zmenil svoje kruté rozhodnutie. Keď neuspeje a Antigona následkom toho umrie, vždy rozvážny a pokojný Haimon, spácha samovraždu.
Teiresias

veštec, práve on presvedčí Kreonta, aby zmenil svoje rozhodnutie, ale už je neskoro.

Isména

Antigonina sestra, súhlasí s tým, že jej brat by mal byť pochovaný, ale nesúhlasí so sestriným rozhodnutím porušiť zákaz. Bojí sa smrti. Keď však je Antigone najhoršie, je ochotná zomrieť s ňou, aj keď je nevinná. Antigona jej to však nedovolí.

4. Dej:

Odohráva sa v antickom Grécku. Po samovražde kráľa Oidipa sa jeho synovia Eteokles a Polyneikes bijú o tébsky trón. Polyneikes je vyhnaný. Usadí sa v Arge, odkiaľ zaútočí na Téby s veľkým vojskom. V súboji sa navzájom zabijú obaja bratia a novým vládcom Téb sa stáva Oidipov švagor Kreón, ktorý dáva slávnostne pochovať Eteokla, ale pod trestom smrti zakazuje pochovať Polyneika.

Prológ:

Napriek zákazu sa Antigona, ktorú od tohto činu odhovára sestra Isména, rozhodne pochovať svojho brata. Usudzuje, že si treba viac vážiť staré božské zákony, ktoré prikazujú postarať sa o pohreb príbuzných, než ľudské príkazy. Presvedčenie, že koná dobre a spravodlivo, jej dodáva odvahu a nebojí sa smrti, ktorá jej hrozí, ak prekročí vládcov rozkaz.

1. dejstvo:

Kreón, otrasený vpádom Polyneikových vojsk, sa stavia na nohy a stavia aj nové tébske vojsko. Eteokla, ktorý padol na čele Téb, predstaví Tébam ako hérosa (hrdinu). Prikáže ho dôstojne pochovať a oslavovať. Avšak jeho brata Polyneika, ktorý bojoval proti Tébam, zakázal pochovať a nechal jeho telo napospas divým vtákom a psom. Mŕtvolu dal strážiť vojakom, aby sa nikto nepokúsil telo pochovať. Napriek opatreniam prichádza srážnik so zlou správou, že niekto pochoval telo. Prisahá, že vinníka nájde.

2. dejstvo:

Strážnici vedú pred Kreonta vinníčku - Antigonu, ktorá bola prichytená pri čine. Kreón, obraňujúci svoju vladársku moc, ju rozkáže za živa pochovať. Antigona nič nepopiera, ani neľutuje a je pripravená zomrieť. Jej sestra Isména sa ju snaží zachrániť, ale aj ona je obvinená. Isména je pripravená zomrieť so sestrou a priznáva sa k činu, ktorý neurobila. Antigona ju obraňuje, obe sestry však odvedú.

3. dejstvo:

Za Kreontom prichádza syn Haimón, s ktorým je Antigona zasnúbená. Snaží sa ho odradiť od vykonania rozsudku. Kreón je však neoblomný. Nakoniec ale omilostí Isménu, ale trest pre Antigonu nemení.

4. dejstvo:

Antigonu odvádzajú do kamennej hrobky. Je oblečená v svadobných šatách. Narieka nad svojím osudom a prirovnáva sa k Tantalovej dcére, ktorá v podobe brečtanu vrástla do skaly. Ľutuje svoju mladosť, žiali nad chvíľami, ktoré jej nie sú povolené prežiť, o ktoré ju pripravili. Prosí občanov o účasť na jej nespravodlivej smrti.
5. dejstvo:

Ku Kreontovi prichádza veštec Teiresias so zlou predtuchou. Bohovia nechceli prijať jeho obetu. Príčinou sú Kreontove bezbožné skutky a ľudské mäso na ich oltári. Téby sú v nepriazni bohov. Kreón si najkôr myslí, že veštcovi ide len o zisk. Nechce si však znepriateliť bohov, a tak zruší svoje rozkazy. Prikáže pochovať Polyneikovo telo a sám ide pre Antigonu do hrobky.

Epilóg:

Do paláca prichádza posol s veľmi smutnou správou. Kreón prišiel neskoro a Antigona sa rozlúčila s beznádejným životom a dala prednosť rýchlej smrti pred pomalou - obesila sa na závoji. Haimón od zlosti a smútku chcel zabiť otca, netrafil však a od zlosti sa prebodol mečom pred otcovými očami. Zomrel objímajúc svoju snúbenicu. Keď to začula Eurydika, Haimónová matka, šla do paláca k oltáru a prebodla si srdce. Pred smrťou ešte oplakala syna Megara, ktorý ešte pred tragédiou skočil z hradieb, a aj syna Haimóna. Poslednými slovami prekliala Kreonta. Takýto trest stihol vládcu Téb, ktorý si nevážil božské, ani ľudské zákony.

5. Vlastný názor:

Antigona je celkom zaujímavé dielo, číta sa ľahko a celkom ľahko sa aj chápe. Súhlasím s Kreontom, že nechcel odmeniť Polyneika rovnako ako Eteokla, nesúhlasím však s rozhodnutím ho nepochovať. Tiež sa mi nepáči, že mŕtveho nepochová a namiesto neho pochová živú.