MODRÁ KNIHA ROZPRÁVOK

Autor: ĽUBOMÍR FELDEK
Ilustrátor: ALBÍN BRUNOVSKÝ
Typografická úprava: ĽUBOMÍR KRÁTKY
Vydavateľstvo: MLADÉ LETÁ, 1986


Toga –taga-toga –togo, Figa-fúga-tágo-togo,
Jeg er mester Botafogo, ja som figliar Botafogo,
Jeg kan, tro mig på mid ord, ja viem-ak to neviete-
Alle trick på denne Jord. Všetky fígle na svete.

Bábková hra Ľ. Feldeka, z ktorej tieto verše sú sa preslávila aj v Škandinávii. Hans Christian Andersen odporúča naučiť sa ich aj po dánsky, aby každý uveril, že táto hra sa preslávila aj v Dánsku.

Obal knihy s pestrou ilustráciou- kráľovská rodinka s deťmi pod bratislavským hradom. Otec so zeleným vencom nad hlavou (autor Zelenej knihy rozprávok) sedí na kope kníh. Jeho hlava je graficky upravená na foto Ľ. Feldeka. Modrá kniha rozprávok(dalej MKR) patrí už ku klasickým dielam modernej slovenskej literatúry pre deti. Jej texty sú aj vo Vybraných spisoch v pôvodnej podobe, nakoľko jej výnimočná poetika, umelecké a myšlienkové hodnoty a štylisticko jazyková pôsobivosť sú výrečné a jasné. Ľ. Feldek, Ľ. Krátky a Albín Brunovský získali v r. 1974 Cenu vydavateľstva Mladé Letá za spoločný podiel na vynikajúcej súhre literárnej, výtvarnej a grafickej zložky v MKR. MKR získala r.1976 zápis na Čestnú listinu H. Ch. Andersena.

Úvod - prečo sa táto kniha volá Modrá kniha rozprávok:

Chlapcovi sa prisnil sen. Zreferoval ho mame, ale keďže sa pred tým pozrel do okna, poplietol ho. Mama ho povedala otcovi, ale tiež ho ešte viac domotala. Otec spisovateľ ho použil vo svojej knihe. Na hodine vyvolala pani učiteľka chlapca, aby povedal tento sen. Nevedomky ho povedal tak, ako sa mu v skutočnosti prisnil. Pani učiteľka povedala poznámku: „syn autora Zelenej knihy rozprávok a nevie sa naučiť otcovo dielo.“ Aby si ľudia nemysleli, že Ľ. Feldek je autorom ZKR a že má takého syna, tak sa rozhodol, že jeho kniha sa bude volať modrá.

Členenie:

ZVIERACIE BÁJE

O rybe Rebeke - ryba z obrazu visiacom na stene prehovorila vždy, keď išlo o vážnu vec. Je o tom, prečo autor začal písať zvieracie báje. Ryba Rebeka predpovedala svadbu Oľgy a Ľubomíra. Z vďačnosti k nej začal písať zvieracie básne.

O hadovi Hadriánovi –bača, ktorý chcel pre peniaze niečo nové vymyslieť a pri tom stratil svoje ovce. Zistil, že kto sa nepachtí za peniazmi, za tým sa začnú pachtiť ony samy. Dodržal sľub, ktorý dal hadovi Hadriánovi lebo on nie je z tých, ktorý dnes prisahajú a zajtra už na sľub zabudnú.

O medveďovi Medardovi- inžinier Hans Schwibalka ( Jano Švíbalka) mal Švajčiarom zostrojiť medveďa. Oni ho zatiaľ 3 roky zadarmo živili. Po troch rokoch zistili, že medveďa privliekol zo Slovenska.

O kačke Katke- rodičia káčer Donald a kačka Donaldína písali knihu „ O vychovávateľskom majstrovstve“ lebo mali dobre vychovanú dcéru. Medzitým ich kačka Katka zažila nevinné dobrodružstvo, ktoré spôsobilo, že prestali písať knihu.

O komárovi Kolomanovi-štípal deti aj vo dne lebo si obul čižmy, ktoré ho chránili pred rozpálenou pokožkou. Ulakomil sa aj na krv otvorených hodiniek uja spisovateľa a tam ho spolu s deťmi zacvakli. Potom tam brzdil čas detských prázdnin.

O kocúrovi Koceľovi- kocúr, ktorý si našiel malého človiečika.

O bocianovi Bonifácovi-helikoptéra mu zranila krídlo a musel prezimovať u spisovateľa. Bál sa o kamaráta slona v Afrike lebo o ňom nič nevie. Pilot helikoptéry mu slona z Afriky priviezol na Slovensko.